17. ročník Fest Anča: Po utópiách prichádza nočná mora

Fest Anča každoročne zahŕňa medzinárodnú súťaž krátkych animovaných filmov a hudobných videí, tematické a špeciálne filmové sekcie, animované dokumenty, abstrakciu, nenaratívnu animáciu, experimentálne filmy či extrémne krátke filmy, ale aj program pre deti, koncerty, párty a ďalší sprievodný program. Pravidelní návštevníci Anče vedia, že svoje miesto na festivale majú aj sekcie Anča v Mordore a Anička v krajine zázrakov. Tento rok sa festival koná 25. – 30. júna, tradične v Žiline.

„Téma festivalu je nočná mora – tú reflektujeme vo Fokuse, vo výbere celovečerných filmov, ale aj v rámci sprievodných podujatí (od detského programu až po koncerty a parties). Fokus voláme šesť sekcií krátkych animovaných filmov, ktoré podrobnejšie rozoberajú zvolenú tému. Ide o rôznorodé filmy, aj novšie, aj staršie, no dramaturgicky je tu najdôležitejšia téma. Posledné roky sú súčasťou týchto šiestich pásiem aj prednahraté rozhovory s rôznymi osobnosťami, ktoré sa spájajú s danou témou,“ hovorí pre Film.sk programový riaditeľ Fest Anče Jakub Spevák. Kurátorom Fokusu je už štvrtý rok. Po tradíciách, ženách v animácii a utópiách je tento rok téma temnejšia. „Vo svetle udalostí predchádzajúcich dní či mesiacov veľmi citlivo vnímame, že sa náš sen o lepšom svete mení na nočnú moru, z ktorej sa len tak ľahko neprebudíme. Nepomáha štípanie ani oblievanie studenou vodou, pretože pocity frustrácie, neistoty či dokonca strachu sa stali bežnou súčasťou našich dní. Neexistuje niekto, kto by nás zachránil alebo nás zbavil všetkých problémov pomocou čarovného prútika. No napriek tomu, že situácia, v ktorej sa nachádzame, sa zdá zúfalá, nie sme v nej sami. Rozhodli sme sa v rámci tohtoročného programu Fest Anče pozrieť nočnej more priamo do očí, preštudovať ju zblízka a zistiť, čo je zač. Naším cieľom je dostať sa do skrine, pod posteľ, ale aj do nášho vnútra, a čeliť tak rôznym strachom či príšerám. Chceme im porozumieť a vnímať ich skôr ako impulz na zamyslenie, než chybu v systéme,“ objasňuje voľbu tohtoročnej témy Spevák. „Z Fokusu by som spomenul film Darkness, Light, Darkness od Jana Švankmajera, ale aj klaustrofobický film Lucía od režisérskeho dua Cristobal León & Joaquin Cociña. Odporúčam aj film The Lovers o rozklade tiel dvoch milencov, ale aj The Perpetrators, ktorý prebudí príšery a túžby z queer detstva.“

Na začiatku apríla Fest Anča zverejnila oficiálnu selekciu tohto ročníka festivalu. Spevák je tiež spolu so scenáristom a pedagógom Petrom Gašparíkom a scenáristkou a programovou asistentkou Emou Nemčovičovou členom predvýberovej komisie. „Tento rok máme v oficiálnom výbere 206 súťažných aj nesúťažných filmov, ktoré sme vyselektovali z celkového počtu 1340 prihlásených filmov. Ide teda o najčerstvejšie a najlepšie filmy zo súčasného animovaného filmu,“ hovorí Spevák. Do hlavnej súťaže sa dostalo až 32 filmov, pričom až tretina z nich je študentských. Filmy, ktoré získajú ocenenie Anča Award za Najlepší krátky animovaný film a Najlepší slovenský animovaný film, sú automaticky oprávnené na posúdenie v oscarovej súťaži krátkych filmov, keďže Fest Anča je od minulého roka Academy Awards Qualifying Festival. „Upovedomíme Akadémiu, aké filmy u nás vyhrali, a jednotlivým filmom stačí potom pri prihlasovaní doložiť, že vyhrali cenu na Oscar Qualifying Festivale, a už sa dostávajú do posúdenia oscarovej súťaže krátkych animovaných filmov,“ vysvetľuje pre Film.sk Spevák.

Podstatnou súčasťou výberu Fest Anče je aj slovenská animovaná tvorba. V slovenskom výbere ôsmich súťažných filmov je až polovica filmov študentských. Vo výbere nájdeme študenta animácie Nika Mlynarčíka, ktorého film Bolavlk zobrazuje manipuláciu a obťažovanie v internetovej komunikácii. Imrich Kútik má v sekcii svoj magisterský film z VŠMU Silo, o ženách uväznených v dystopickom prostredí pšeničného poľa, ktoré sa chcú oslobodiť od svojich tráum. Film Striedanie snov je kolektívnym počinom štyroch študentiek Darye Sidorovej, Viktórie Zimmermannovej, Kataríny Jelínkovej a Rebeky Vakrčkovej. Z VŠMU sa do súťažnej sekcie dostal aj film s názvom O hviezdach a bájkach, ktorého autorkou je Alla Dmitrievna Prokopyshyna. „S radosťou pozorujeme, že potenciál slovenskej animovanej tvorby z roka na rok rastie, povedal Spevák. Vo výbere slovenskej animácie nájdeme tiež experimentálny film Zmätenosť (Perplexity) Franza Mileca, v ktorom sa cez perspektívu robotického vysávača pohybujeme po liminálnych priestoroch opustených kancelárií. Vo filme Hlasné čierne čižmy (Tapping Black Boots) japonská animátorka Kaoru Furuko konštruuje nekonvenčný pohľad na slovenské tradičné umenie. Tvorivé duo Ové Pictures (Veronika Obertová a Michaela Čopíková) vytvorilo film Bobo o chlapcovi s tupozrakosťou. Slovenské zastúpenie je aj v sekcii videoklipov, kde publikum môže vidieť Lunapark Prezidenta Lourajdera s vizuálom Mateja Mihályiho, videoklipový počin Michala Mikuša Cassels – About Not Writing či videoklip Ankramu – Majstre od Mariána Vredíka. V detskej súťaži Slovensko zastupuje študentka FAMU Eva Matejovičová s filmom Návrat domov o malom chrobáčikovi, ktorý príde o svoj domov kvôli ľudskej nedbalosti, no vďaka ľuďom domov zase nájde. Aké tipy má pre návštevníčky a návštevníkov Fest Anče jej programový riaditeľ? „Keďže premietame vyše 300 krátkych a celovečerných filmov, je ťažké vybrať y nich favoritov. (…) Z oficiálneho výberu by som vypichol nový film Martina Smatanu a Veroniky Zacharovej Hello Summer o (ne)tradičnej rodinnej dovolenke, ktorý premietneme aj v hlavnej, aj v slovenskej súťaži. Potom film Tako Tsubo o odstránení srdca kvôli zložitým pocitom, Nun or Never! o mníške, ktorá vyhrabe zo zeme muža, A Kind of Testament, pojednávajúci o krádeži identity. A nesmiem zabudnúť na film 27, ktorý vyhral minulý rok Zlatú palmu v Cannes za krátky film,“ dopĺňa Spevák.

FOTO: Fest Anča / Juraj Starovecký a Šimon Lupták

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.