17. ročník Fest Anča: Po utópiách prichádza nočná mora

Fest Anča každoročne zahŕňa medzinárodnú súťaž krátkych animovaných filmov a hudobných videí, tematické a špeciálne filmové sekcie, animované dokumenty, abstrakciu, nenaratívnu animáciu, experimentálne filmy či extrémne krátke filmy, ale aj program pre deti, koncerty, párty a ďalší sprievodný program. Pravidelní návštevníci Anče vedia, že svoje miesto na festivale majú aj sekcie Anča v Mordore a Anička v krajine zázrakov. Tento rok sa festival koná 25. – 30. júna, tradične v Žiline.

„Téma festivalu je nočná mora – tú reflektujeme vo Fokuse, vo výbere celovečerných filmov, ale aj v rámci sprievodných podujatí (od detského programu až po koncerty a parties). Fokus voláme šesť sekcií krátkych animovaných filmov, ktoré podrobnejšie rozoberajú zvolenú tému. Ide o rôznorodé filmy, aj novšie, aj staršie, no dramaturgicky je tu najdôležitejšia téma. Posledné roky sú súčasťou týchto šiestich pásiem aj prednahraté rozhovory s rôznymi osobnosťami, ktoré sa spájajú s danou témou,“ hovorí pre Film.sk programový riaditeľ Fest Anče Jakub Spevák. Kurátorom Fokusu je už štvrtý rok. Po tradíciách, ženách v animácii a utópiách je tento rok téma temnejšia. „Vo svetle udalostí predchádzajúcich dní či mesiacov veľmi citlivo vnímame, že sa náš sen o lepšom svete mení na nočnú moru, z ktorej sa len tak ľahko neprebudíme. Nepomáha štípanie ani oblievanie studenou vodou, pretože pocity frustrácie, neistoty či dokonca strachu sa stali bežnou súčasťou našich dní. Neexistuje niekto, kto by nás zachránil alebo nás zbavil všetkých problémov pomocou čarovného prútika. No napriek tomu, že situácia, v ktorej sa nachádzame, sa zdá zúfalá, nie sme v nej sami. Rozhodli sme sa v rámci tohtoročného programu Fest Anče pozrieť nočnej more priamo do očí, preštudovať ju zblízka a zistiť, čo je zač. Naším cieľom je dostať sa do skrine, pod posteľ, ale aj do nášho vnútra, a čeliť tak rôznym strachom či príšerám. Chceme im porozumieť a vnímať ich skôr ako impulz na zamyslenie, než chybu v systéme,“ objasňuje voľbu tohtoročnej témy Spevák. „Z Fokusu by som spomenul film Darkness, Light, Darkness od Jana Švankmajera, ale aj klaustrofobický film Lucía od režisérskeho dua Cristobal León & Joaquin Cociña. Odporúčam aj film The Lovers o rozklade tiel dvoch milencov, ale aj The Perpetrators, ktorý prebudí príšery a túžby z queer detstva.“

Na začiatku apríla Fest Anča zverejnila oficiálnu selekciu tohto ročníka festivalu. Spevák je tiež spolu so scenáristom a pedagógom Petrom Gašparíkom a scenáristkou a programovou asistentkou Emou Nemčovičovou členom predvýberovej komisie. „Tento rok máme v oficiálnom výbere 206 súťažných aj nesúťažných filmov, ktoré sme vyselektovali z celkového počtu 1340 prihlásených filmov. Ide teda o najčerstvejšie a najlepšie filmy zo súčasného animovaného filmu,“ hovorí Spevák. Do hlavnej súťaže sa dostalo až 32 filmov, pričom až tretina z nich je študentských. Filmy, ktoré získajú ocenenie Anča Award za Najlepší krátky animovaný film a Najlepší slovenský animovaný film, sú automaticky oprávnené na posúdenie v oscarovej súťaži krátkych filmov, keďže Fest Anča je od minulého roka Academy Awards Qualifying Festival. „Upovedomíme Akadémiu, aké filmy u nás vyhrali, a jednotlivým filmom stačí potom pri prihlasovaní doložiť, že vyhrali cenu na Oscar Qualifying Festivale, a už sa dostávajú do posúdenia oscarovej súťaže krátkych animovaných filmov,“ vysvetľuje pre Film.sk Spevák.

Podstatnou súčasťou výberu Fest Anče je aj slovenská animovaná tvorba. V slovenskom výbere ôsmich súťažných filmov je až polovica filmov študentských. Vo výbere nájdeme študenta animácie Nika Mlynarčíka, ktorého film Bolavlk zobrazuje manipuláciu a obťažovanie v internetovej komunikácii. Imrich Kútik má v sekcii svoj magisterský film z VŠMU Silo, o ženách uväznených v dystopickom prostredí pšeničného poľa, ktoré sa chcú oslobodiť od svojich tráum. Film Striedanie snov je kolektívnym počinom štyroch študentiek Darye Sidorovej, Viktórie Zimmermannovej, Kataríny Jelínkovej a Rebeky Vakrčkovej. Z VŠMU sa do súťažnej sekcie dostal aj film s názvom O hviezdach a bájkach, ktorého autorkou je Alla Dmitrievna Prokopyshyna. „S radosťou pozorujeme, že potenciál slovenskej animovanej tvorby z roka na rok rastie, povedal Spevák. Vo výbere slovenskej animácie nájdeme tiež experimentálny film Zmätenosť (Perplexity) Franza Mileca, v ktorom sa cez perspektívu robotického vysávača pohybujeme po liminálnych priestoroch opustených kancelárií. Vo filme Hlasné čierne čižmy (Tapping Black Boots) japonská animátorka Kaoru Furuko konštruuje nekonvenčný pohľad na slovenské tradičné umenie. Tvorivé duo Ové Pictures (Veronika Obertová a Michaela Čopíková) vytvorilo film Bobo o chlapcovi s tupozrakosťou. Slovenské zastúpenie je aj v sekcii videoklipov, kde publikum môže vidieť Lunapark Prezidenta Lourajdera s vizuálom Mateja Mihályiho, videoklipový počin Michala Mikuša Cassels – About Not Writing či videoklip Ankramu – Majstre od Mariána Vredíka. V detskej súťaži Slovensko zastupuje študentka FAMU Eva Matejovičová s filmom Návrat domov o malom chrobáčikovi, ktorý príde o svoj domov kvôli ľudskej nedbalosti, no vďaka ľuďom domov zase nájde. Aké tipy má pre návštevníčky a návštevníkov Fest Anče jej programový riaditeľ? „Keďže premietame vyše 300 krátkych a celovečerných filmov, je ťažké vybrať y nich favoritov. (…) Z oficiálneho výberu by som vypichol nový film Martina Smatanu a Veroniky Zacharovej Hello Summer o (ne)tradičnej rodinnej dovolenke, ktorý premietneme aj v hlavnej, aj v slovenskej súťaži. Potom film Tako Tsubo o odstránení srdca kvôli zložitým pocitom, Nun or Never! o mníške, ktorá vyhrabe zo zeme muža, A Kind of Testament, pojednávajúci o krádeži identity. A nesmiem zabudnúť na film 27, ktorý vyhral minulý rok Zlatú palmu v Cannes za krátky film,“ dopĺňa Spevák.

FOTO: Fest Anča / Juraj Starovecký a Šimon Lupták

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

70. MFF Oberhausen

Od jeho vzniku v roku 1954 charakterizuje festival v Oberhausene nielen prvotné edukatívne (cesta k vzdelaniu) a politické – povedané s Brankom „aktívne koexistenčné“ – ľavicové nastavenie (cesta k susedom), ale aj ďalšie postoje, manifestácie či konfrontácie, ktoré mu pravidelne prinášajú nové označenia a výčitky. Najprv „červený“ festival sa na začiatku 60. rokov stal tribúnou mladých proti prežitému kinu otcov. Čelil útokom katolíckej cirkvi, zmenil sa na miesto odporu voči prejavom mocenského obmedzovania slobody tvorby. A postpandemická súčasnosť ho stavia opäť pred nové hrozby. Nejde len o ďalšiu nálepku, keď sa pre svoj prejav solidarity Izraelu po útoku Hamásu zo 7. októbra 2023 stal festivalom „sionistickým“ a časť tvorcov i distribútorov sa preto odhlásila z programu. Podľa riaditeľa festivalu Larsa Henrika Gassa ide o signál ďalekosiahlejšej krízy kultúrnych podujatí. Formát nielen tohto západonemeckého festivalu, ktorý sa zrodil zo skúsenosti svetových vojen a fašizmu, čelí opäť tlaku. Ako sám v pripomenul, mosty ani cesty k susedom už nemajú prednosť. Vníma odklon od podujatí ako platforiem otvoreného myslenia, dialógu a sebareflexie, kde sa diskutovalo predovšetkým o rôznosti umenia, autorstva, estetických názorov. Smerujeme k akciám určeným len pre „svojich“ (cancel culture), kde si potvrdíme pohľad na svet, resp. na „mclarenovských“ susedov. Aj pre tieto otázky sa jedným z najnavštevovanejších a názorovo najostrejších podujatí festivalu stali konferencia a séria diskusií pod názvom...

Týždeň vo filme 1964: Nádych či výdych

To, čo nám v tejto mesačnej kolekcii tvorcovia žurnálov ponúkajú, príliš nezaujme. Či si len vydýchli po mesiacoch obnovenej výroby týždenníka v Bratislave a napätia z hľadania originálnych ciest, alebo či sa práve chystajú nadýchnuť na ešte väčšie tvorivejšie vypätie v novom ročníku, sa dozvieme, keď televízia zaradí do svojho programu týždenníky nasledujúceho ročníka. Kedy to bude? Ale buďme spravodliví. Slová piesne Ľubomíra Feldeka (na melódiu Ilju Zeljenku) nás rozhodne zaujmú, tým viac, že ich spievajú poslucháči VŠMU, ktorými boli vtedy okrem iných aj Marián Labuda, Stano Dančiak či Oľga Šalagová. To je však až v čísle 52, tak poďme po poriadku. Kolekcia sa začína (č. 46) monotematickým týždenníkom poolympijských úvah (Tokio 1964 – to bolo, keď najstarší z Weissovcov a s ním ďalších osem Slovákov získalo vo futbale striebro) o problémoch našej telovýchovy. V Berlíne úspešne vystúpili naši pantomimisti Sládek a Žlábek a v našich kinách ako novinku začali premietať 70 mm film (č. 47). V tristohektárovom polesí v Javorí pri Zvolene sa premnožili diviaky, narátali ich vraj 250. Po veľkej poľovačke (č. 48) ich poľovníci skolili osem, čo bol vtedy dôvod na veľkú spokojnosť. Hostina nebola obsahom šotu, ale zato výlet do Slovenského Grobu na husacinu pod titulkom Zvedavá kamera už áno. Slová komentátora (č. 50): „papuče a televízia sú jediné, čo sme ochotní...

Zásadné filmy Ľudmily Bubánovej

Ako tínedžerka som bola fascinovaná modernou ázijskou kinematografiou. Hltala som všetko, k čomu som sa dostala. Asi preto, že som sa chcela ponoriť do veľkomesta, stratiť sa v jeho nočnom čare a hypnotizujúcej samote. Mojím najobľúbenejším filmom bol vtedy Fallen Angels Wong Kar Waia. Priťahoval ma ten groteskný, neónový, chaotický a smutný svet s jeho osamelými čudnými obyvateľmi. Priznávam, odvtedy som ten film ani raz nevidela. Obávam sa totiž, že moje dnešné ja, ktoré je dospelé, racionálne a menej zasnené, by už nerozumelo vtedajším emóciám. Som presvedčená, že v živote každého z nás existujú umelecké zážitky, ktoré majú svoj význam v určitej fáze dospievania. Neuveriteľne silným zážitkom bola pre mňa Pina Wima Wendersa, poetický filmový portrét nemeckej choreografky Piny Bausch. Film, ako aj ona sama a jej tvorba, mali mimoriadny vplyv na to, ako som začala rozmýšľať o umení. Ako o zrkadle každodenného života, zloženého z útržkov, roztrieštených do mikropríbehov, zdanlivo banálnych situácií, ktoré môžu odhaliť najhlbšie ľudské emócie. Aj sama si v poslednej dobe čoraz viac začínam vážiť význam každodennosti a prežívania „malých“ okamihov. Podobnú zmenu pozorujem taktiež v kultúre. Obrat od monumentálnych, tragických príbehov smerom k lokálnemu a na prvý pohľad bezvýznamnému. Cítim to v návrate k remeslám, ručným prácam, akoby v snahe spomaliť čas a zastaviť sa pri...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.