Vlčie diery, Kapitán Dabač, Pieseň o sivom holubovi, Zvony pre bosých, Polnočná omša či Keby som mal pušku – to sú notoricky známe filmy, ktoré sa každoročne premietajú či vysielajú pri oslavách Slovenského národného povstania. Kino Lumière sa rozhodlo inak a 80. výročie SNP si pripomenie menej známymi snímkami o Povstaní a odboji v rozsiahlom štvormesačnom cykle nazvanom Lumière pod paľbou, ktorý sa začne presne v deň výročia 29. augusta a potrvá do 19. decembra.
V dejinách slovenskej kinematografie predstavuje povstanie domáceho odboja počas druhej svetovej vojny jednu z najdôležitejších národných tém. „Slovenský filmový ústav spravuje vo svojom filmovom archíve množstvo hraných, dokumentárnych, historických či spravodajských filmov, ktoré filmové štúdiá na Kolibe pravidelne produkovali pri príležitosti výročných osláv SNP. Kino Lumière sa tak nevyhnutne stalo miestom pripomínania tejto významnej historickej udalosti prostredníctvom rôzne ideologicky (ne)zafarbených filmových príbehov alebo dokumentárnej, resp. spravodajskej reflexie boja proti fašizmu,“ hovorí Martin Kaňuch, člen programovej rady Kina Lumière a koordinátor prehliadky Lumière pod paľbou.
Jej základnou ideou je podľa slov filmovej historičky Evy Vžentekovej, autorky a dramaturgičky celého projektu, „oživiť menej hrané, vôbec nehrané či zabudnuté filmy.“ Je to príležitosť „bližšie sa prizrieť existujúcim filmom, aké zámery mali ich tvorcovia a čo o týchto udalostiach chceli vypovedať.“ Prehliadku Lumière pod paľbou tak tvoria vzácne diela z obdobia Slovenského štátu, ktoré sa z filmovej kópie zahrajú po veľmi dlhej dobe, hrané filmy známych tvorcov zo 70. rokov i vybrané dokumentárne svedectvá od 60. rokov po súčasnosť. Do konca roka sa uskutoční spolu sedemnásť projekcií hraných aj dokumentárnych, dlhometrážnych i krátkych filmov.
„V povstaleckej slovenskej kinematografii, a to napriek predchádzajúcej zvýšenej politickej pozornosti, možno vidieť dve tvorivé línie, občas i hybridné. Jednu, viac či menej oficiálnu, oslavnú, zjednodušujúcu, propagandistickú, druhú polemickú, úvahovejšiu, historicky ukotvenejšiu, ktorá sa v rámci možností snaží vojsť do rozvírených spoločenských dejov a človeka uprostred nich,“ myslí si Vženteková. Prehliadku otvorí film V hodine dvanástej (1958) režisérskej dvojice Jozef Medveď a Andrej Lettrich nepriamo inšpirovaný skutočnou udalosťou zajatia desiatich povstalcov jednotkou SS a ich uväznenia v Banskej Bystrici.
V programe je aj dráma o dileme medzi službou okupantom a rezistenciou Človek na moste (1972) Jána Lacka a tiež diptych o armádnom odbojárovi, disidentovi a nakoniec povstalcovi Ľudovítovi Kukorellim Život na úteku (1975) a Choď a nelúč sa (1979) Jozefa Režuchu. Obraz občianskeho konfliktu prerastajúceho do osobného revanšu zobrazuje Súkromná vojna (1977) Martina Hollého a pohľad na kritickú situáciu v dedine počas prechodu frontov ponúkne film Veľká noc a veľký deň (1974) Štefana Uhra. Uvedený bude aj umelecky a výpovedne veľmi hodnotný a neprávom zabudnutý Uhrov film s ironickým názvom Zlaté časy (1978) či sčasti ideologizovaná komédia Cnostný Metod (1979) Jána Lacka.
Podľa Vžentekovej „sú odvrátenou stranou povstaleckej tematiky snímky, ktoré sa snažili oživiť reálie, príbehy a postavy mimo odboja a priniesť kritický, ale v rámci okolností vierohodný obraz z dejín vytesňovaného Slovenského štátu“. Takými sú v programe prehliadky psychologicko-spoločenské drámy Námestie svätej Alžbety (1965) Vlada Bahnu a Sýkorka (1989) Pavla Gejdoša a žánrovo exkluzívna historická satira Naši pred bránami (1970) Ľudovíta Filana. Bonusom prehliadky bude snímka Nedodržaný sľub (2009) Jiřího Chlumského, nakrútená už v iných spoločensko-ekonomických podmienkach a prechádzajúca celým vojnovým obdobím prostredníctvom postavy prenasledovaného židovského mladíka.
Prehliadku filmov obohatia dva tematicky analogické celovečerné dokumenty Návrat do horiaceho domu (2014) Anny Gruskovej a Ako som sa stala partizánkou (2021) Very Lackovej v dramaturgickom výbere filmovej historičky Evy Filovej. Krátku tvorbu zastúpi žurnál spoločnosti Nástup z obdobia Slovenského štátu a dobové dokumenty Trvalé svetlá (1940) Ivana J. Kovačeviča, V bielom raji (1943) Eugena Mateíčku a Na ostrove kormoránov (1944/46) Paľa Bielika, ktoré vybrala filmová historička Petra Hanáková. Súčasťou prehliadky budú aj dve pásma predtým prevažne trezorových krátkych filmov Nedokončená kronika (1967), Povstaleckí letci (1974) a stredometrážnych dokumentov Maličká ríša (1964) a Generáli (1969) v dramaturgii ich uznávaného tvorcu či spolutvorcu Rudolfa Urca. Premietne sa tiež dokument o Ľudovítovi Kukorellim Monológy (1964) režisérov Martina Slivku a Miloslava Kubíka, ktorý sa venuje pôsobeniu partizánskej brigády Čapajev na východnom Slovensku a nejasnostiam okolo smrti jedného z jej veliteľov Ľudovíta Kukorelliho.
Eva Vženteková hovorí, že „niektoré snímky sú umelecky zdatnejšie, iné menej. Ale väčšina vybraných filmov sa pri zobrazovaní protifašistickej rezistencie, ozbrojeného boja a obdobia Slovenského štátu, v lone ktorého domáci odboj vznikol, aspoň čiastočne snažila odokryť historické alebo sociálno-psychologické okolnosti dramatickej vojnovej doby. Uvádzané filmy zároveň vypovedajú nielen o dobe, ktorú sa snažia zobraziť, ale aj o dobe, v ktorej vznikli a ktorej boli viac či menej poplatné. Prísny pohľad dnes zmierňuje nielen nemalý časový či osobný odstup, ale aj potreba prekročiť čiernobiele schémy videnia a rozplietať hodnoty domáceho filmového archívu.“ Podľa nej je zámerom prehliadky predovšetkým „upozorniť na diela, ktoré pohľad na povstalecké udalosti a situáciu danej doby aspoň čiastočne historizujú, nepriateľa nevnímajú ako monolit a vlastné pozície podrobujú kritickejšiemu náhľadu v mene lepšieho poznania vlastnej minulosti“.