Pre širokú verejnosť aj pre milovníkov artového filmu

Na festivalovú scénu vstupuje nové podujatie. Prvý ročník medzinárodného filmového festivalu June Film Fest sa bude konať v dňoch 5. – 9. júna v Trnave. Ponúkne program jednak pre skutočne široké divácke spektrum, jednak pre kinofilov. Skrátka, sľubuje festivalovú zábavu či už v kinosále, alebo mimo nej, povedal riaditeľ a producent festivalu Daniel Dangl.

Hlavný program festivalu tvorí päť filmových sekcií. Divácky vďačné Divácke hity a Televízne seriály doplní domáca sekcia Slovenské a české filmy. Na artovú kinematografiu sú zamerané sekcie Paralelný pohľad a, samozrejme, profilová sekcia – medzinárodná súťaž hraných debutov s názvom Prvý dotyk. Súťažné filmy bude posudzovať odborná porota, ktorá z nich vyberie ten najlepší. „V premiérovom ročníku sa bude o festivalové ocenenie Zlatá lipa uchádzať sedmička prvých filmov, ktorú reprezentuje rôznorodá (geografická, tematická i žánrová) selekcia, napríklad z USA, Iránu a z európskych krajín (Francúzsko, Ukrajina, Taliansko),“ povedal pre Film.sk programový riaditeľ festivalu Peter Nágel. Druhá umelecky zameraná sekcia Paralelný pohľad zasa ponúkne výber artových filmov, ktorých kvalitu preverili už aj zahraničné filmové festivaly. „Je medzi nimi napríklad komorná rodinná dráma z prostredia mexických ,sicariovʻ Sujo, ktorá získala hlavnú cenu v januári na festivale v Sundance. Objavom sa môže stať aj dánsky Kalak Isabelly Eklöf, poeticko-drsný sociálny obraz spolužitia dánskej väčšiny a grónskej ,špinavejʻ minority,“ dodáva Nágel.

To, že June Film Fest chce potešiť aj širokú divácku verejnosť, však podľa organizátorov neznamená, že by filmy v sekcii Divácke hity podliezali kvalitatívne kritériá festivalového výberu. „Vybrané tituly prinesú pre slovenského diváka zaujímavý, možno aj prekvapujúci pohľad na fenomén, určujúci komerčný úspech prezentovaného diela,“ vysvetľuje Peter Nágel. „Nejde o tzv. prvoplánové filmy, siginifikantne nasmerované na divácku pozornosť. Osmička titulov je mixom žánrového, ale aj tematického vymedzenia a ostane na divákoch, aby čelili logickému ,hlavolamuʻ, prečo práve tieto filmy boli v krajine vzniku také úspešné. Na jednej strane napríklad sofistikovaný krimitriler Knoxov odchod, režírovaný a v titulnej role obsadený Michaelom Keatonom, a tiež po rokoch konečné vyústenie temného príbehu Nočného strážcu z dielne známeho dánskeho tvorcu Ole Bornedala, ale aj realistický strohý film Materské mlieko Lotyšky Inary Kolmane o lekárke, ktorej vedeckú i životnú kariéru zničil sovietsky režim.“

Organickou súčasťou festivalu June Film Fest bude sprievodný program pre profesionálov v audiovízii. Tvoria ho tri diskusné panely, ktoré dopĺňajú a rozširujú programovú dramaturgiu. „Slovenská a česká kinodistribúcia v postcovidovom období je určujúca téma, kde budú diskutovať Ivan Hronec (Film Europe), Martin Palán (Bontonfilm), Rudolf Biermann (In Film) a Ondřej Kulhánek (Continental Film). Dva ďalšie komunikatívne formáty sa zamerajú na aktuálnu eko-enviromnetálnu oblasť vo filmovom priemysle a na fenomén vzniku diváckeho televízneho seriálu nielen na Slovensku,“ uzatvára pre Film.sk programový riaditeľ Peter Nágel.V súlade so základnou filozofiou festivalu ako (nielen filmovej) slávnosti pre všetkých ponúkne June Film Fest okrem filmov aj množstvo sprievodných podujatí pre rôzne vekové kategórie. Sú nimi napríklad „divadelné predstavenie, zábavná talk-show alebo koncerty známych umelcov slovenskej a českej hudobnej scény. Priamo v centre mesta sa uskutoční veľký koncert obľúbenej skupiny IMT Smile,“ uviedli organizátori podujatia v prvej tlačovej správe k novému festivalu. Po každom festivalovom dni plnom filmov a sprievodných aktivít bude na festivalových hostí i celé publikum čakať hudobná zábava v klube Nu Spirit, ktorý sa pri príležitosti festivalu dočasne presunie z Bratislavy priamo do Trnavy.

FOTO: June Film Fest – Organizátori festivalu Martin Frimmer, Daniel Dangl, Peter Nágel, Michal Ruttkay

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

70. MFF Oberhausen

Od jeho vzniku v roku 1954 charakterizuje festival v Oberhausene nielen prvotné edukatívne (cesta k vzdelaniu) a politické – povedané s Brankom „aktívne koexistenčné“ – ľavicové nastavenie (cesta k susedom), ale aj ďalšie postoje, manifestácie či konfrontácie, ktoré mu pravidelne prinášajú nové označenia a výčitky. Najprv „červený“ festival sa na začiatku 60. rokov stal tribúnou mladých proti prežitému kinu otcov. Čelil útokom katolíckej cirkvi, zmenil sa na miesto odporu voči prejavom mocenského obmedzovania slobody tvorby. A postpandemická súčasnosť ho stavia opäť pred nové hrozby. Nejde len o ďalšiu nálepku, keď sa pre svoj prejav solidarity Izraelu po útoku Hamásu zo 7. októbra 2023 stal festivalom „sionistickým“ a časť tvorcov i distribútorov sa preto odhlásila z programu. Podľa riaditeľa festivalu Larsa Henrika Gassa ide o signál ďalekosiahlejšej krízy kultúrnych podujatí. Formát nielen tohto západonemeckého festivalu, ktorý sa zrodil zo skúsenosti svetových vojen a fašizmu, čelí opäť tlaku. Ako sám v pripomenul, mosty ani cesty k susedom už nemajú prednosť. Vníma odklon od podujatí ako platforiem otvoreného myslenia, dialógu a sebareflexie, kde sa diskutovalo predovšetkým o rôznosti umenia, autorstva, estetických názorov. Smerujeme k akciám určeným len pre „svojich“ (cancel culture), kde si potvrdíme pohľad na svet, resp. na „mclarenovských“ susedov. Aj pre tieto otázky sa jedným z najnavštevovanejších a názorovo najostrejších podujatí festivalu stali konferencia a séria diskusií pod názvom...

Týždeň vo filme 1964: Nádych či výdych

To, čo nám v tejto mesačnej kolekcii tvorcovia žurnálov ponúkajú, príliš nezaujme. Či si len vydýchli po mesiacoch obnovenej výroby týždenníka v Bratislave a napätia z hľadania originálnych ciest, alebo či sa práve chystajú nadýchnuť na ešte väčšie tvorivejšie vypätie v novom ročníku, sa dozvieme, keď televízia zaradí do svojho programu týždenníky nasledujúceho ročníka. Kedy to bude? Ale buďme spravodliví. Slová piesne Ľubomíra Feldeka (na melódiu Ilju Zeljenku) nás rozhodne zaujmú, tým viac, že ich spievajú poslucháči VŠMU, ktorými boli vtedy okrem iných aj Marián Labuda, Stano Dančiak či Oľga Šalagová. To je však až v čísle 52, tak poďme po poriadku. Kolekcia sa začína (č. 46) monotematickým týždenníkom poolympijských úvah (Tokio 1964 – to bolo, keď najstarší z Weissovcov a s ním ďalších osem Slovákov získalo vo futbale striebro) o problémoch našej telovýchovy. V Berlíne úspešne vystúpili naši pantomimisti Sládek a Žlábek a v našich kinách ako novinku začali premietať 70 mm film (č. 47). V tristohektárovom polesí v Javorí pri Zvolene sa premnožili diviaky, narátali ich vraj 250. Po veľkej poľovačke (č. 48) ich poľovníci skolili osem, čo bol vtedy dôvod na veľkú spokojnosť. Hostina nebola obsahom šotu, ale zato výlet do Slovenského Grobu na husacinu pod titulkom Zvedavá kamera už áno. Slová komentátora (č. 50): „papuče a televízia sú jediné, čo sme ochotní...

Zásadné filmy Ľudmily Bubánovej

Ako tínedžerka som bola fascinovaná modernou ázijskou kinematografiou. Hltala som všetko, k čomu som sa dostala. Asi preto, že som sa chcela ponoriť do veľkomesta, stratiť sa v jeho nočnom čare a hypnotizujúcej samote. Mojím najobľúbenejším filmom bol vtedy Fallen Angels Wong Kar Waia. Priťahoval ma ten groteskný, neónový, chaotický a smutný svet s jeho osamelými čudnými obyvateľmi. Priznávam, odvtedy som ten film ani raz nevidela. Obávam sa totiž, že moje dnešné ja, ktoré je dospelé, racionálne a menej zasnené, by už nerozumelo vtedajším emóciám. Som presvedčená, že v živote každého z nás existujú umelecké zážitky, ktoré majú svoj význam v určitej fáze dospievania. Neuveriteľne silným zážitkom bola pre mňa Pina Wima Wendersa, poetický filmový portrét nemeckej choreografky Piny Bausch. Film, ako aj ona sama a jej tvorba, mali mimoriadny vplyv na to, ako som začala rozmýšľať o umení. Ako o zrkadle každodenného života, zloženého z útržkov, roztrieštených do mikropríbehov, zdanlivo banálnych situácií, ktoré môžu odhaliť najhlbšie ľudské emócie. Aj sama si v poslednej dobe čoraz viac začínam vážiť význam každodennosti a prežívania „malých“ okamihov. Podobnú zmenu pozorujem taktiež v kultúre. Obrat od monumentálnych, tragických príbehov smerom k lokálnemu a na prvý pohľad bezvýznamnému. Cítim to v návrate k remeslám, ručným prácam, akoby v snahe spomaliť čas a zastaviť sa pri...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.