Záber z filmu Čarodejník Kajtek.

Keď sa život prelína s mágiou

Fantázia deti občas zavedie na územie možného i nemožného a ponúkne im zážitky farebnejšie a zábavnejšie než v reálnom živote. Svoje o tom vie aj Čarodejník Kajtek, ktorý vstúpi do slovenských kín už tento mesiac.

Kajtek je dvanásťročný chlapec s výnimočne rebelským temperamentom, ktorý vyrastá s otcom a babkou. Jedného dňa v sebe objaví nadprirodzené schopnosti. Nezvyčajný talent v kombinácii s jeho neposlušným charakterom však znamená veľké problémy nielen pre rodinu a školu, ale aj pre celé mesto. Ako sa do chlapcovho života dostáva čoraz viac mágie, narastajú jeho problémy s neobľúbenými učiteľmi, ale na druhej strane si získava sympatie a slávu medzi rovesníkmi. Situácia sa začína komplikovať, keď o chlapca s magickými schopnosťami začnú súperiť sily dobra a zla. Kajtek sa musí rozhodnúť, ktorou cestou sa vydá. Fantazijný film poľskej režisérky Magdaleny Łazarkiewicz vznikol v koprodukcii Poľska so Slovenskom a Českom podľa úspešnej knižnej predlohy spisovateľa Janusza Korczaka. 

„Čarodejník Kajtek je mimoriadne univerzálny príbeh, ktorý je vhodný pre malých aj veľkých. Predstavujem si, že sa na film budú radi pozerať starí rodičia aj ich vnúčatá. Na pozadí súčasných filmov pre mládež Čarodejník Kajtek výrazne vynikne tým, že ukazuje nadčasové hodnoty, akými sú bratstvo, čestnosť a pravda. Diváci uvidia, na čo sa v dnešnom svete oplatí zamerať a do čoho investovať svoj čas a energiu,“ uviedol v presskite Grzegorz Damięcki, predstaviteľ otca hlavného hrdinu. Podľa neho sú však dôležité nielen deti, ale aj dospelí. „Dospelý, ktorý sa necíti naplnený vo svojom živote, nebude vhodným partnerom pre svoje deti. Aj o tom je tento film.“ Čarodejníkovi Kajtekovi sa okrem neho predstaví Eryk Biedunkiewicz ako Kajtek, Maja Komorowska, Eva Sakálová, Martin Hofmann Karolina Gruszka, Borys Otawa, Helena Mazur, Vít Bednárik a ďalší.

„Bol by som rád, aby divácky zážitok bol podobný tomu, ktorý som mal pri čítaní scenára či príprave realizácie filmu. Tým bol predovšetkým návrat k najčarovnejším, najnezabudnuteľnejším zážitkom dieťaťa alebo často strastiplného, no aj radostného a katarzného dospievania mladého človeka, ktorého predstavy o sile dobra a lásky ako základných rozmerov existencie sa môžu stať určujúcim motívom jeho bytia, s tým, že čím viac z tohto sveta v ňom zostane, tým viac môže pomáhať aj iným ľudským bytostiam nachádzať skutočné hodnoty a istoty v živote,“ priblížil pre Film.sk slovenský koproducent filmu Marian Urban zo spoločnosti ALEF FILM & MEDIA. Spolupráca na projekte má dlhšiu históriu. „Poľská spoločnosť mediabrigade ho navrhla ako jednu z možnosti pokračovania našej spolupráce už počas prípravy nakrúcania filmu Ja, Olga Hepnarová. Vtedy som dokončil s Petrom Pišťankom scenár k filmu Rukojemník, po prvýkrát sme realizovali film určený nielen pre dospelých divákov, ale pre celú rodinu, a zvlášť pre deti. Ak by som chcel byť trochu patetický, povedal by som, že som to dlhoval slovenským divákom, ale aj svojim najbližším,“ vysvetľuje Urban. „Čarodejník Kajtek ma zaujal tým, že bol ešte cielenejšie určený predovšetkým detskému divákovi. Scenár vznikol na motívy veľmi úspešného poľského románu, ktorý bol preložený do mnohých svetových jazykov, žiaľ, nie do slovenčiny, a bolo to aj obdobie, kde ešte stále určoval jednu zásadnú líniu magických, fantasy filmov Harry Potter. S filmom má však spoločnú len postavu malého čarodejníka, náš príbeh je úplne iný. Je v ňom viac príklonu k reálnemu svetu, mágia je aj hra, ale aj imanentná súčasť skutočnosti a, najmä, v žiadnom prípade sme nemohli predpokladať, že budeme mať k dispozícii čo i len podobné prostriedky a zdroje ako fascinujúci anglický pendant nášho čarodejníka.“ Slovenská strana bola v kreatívnej zložke projektu zastúpená hereckými predstaviteľmi, spoluprácou pri vzniku a kompletnej realizácii komponovanej hudby, vrátane jej nahrávky s veľkým slovenským symfonickým orchestrom. Na Slovensku vznikala aj značná časť digitálnych efektov a realizovali sa tu aj ďalšie postprodukčné a zvukové práce, vrátane dabingu. „Zastúpenie sme mali aj počas realizácie – nakrúcalo sa v okolí Oravského Podzámku a na hrade. Rozsah slovenských kreatívnych vstupov bol podobný ako mala česká strana,“ dodáva Marian Urban.

 

ČARODEJNÍK KAJTEK
Kajtek Czarodziej, r. Magdalena Łazarkiewicz, Poľsko / Česko / Slovensko, 2023
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 3 174 923 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 135 000 eur + podpora audiovizuálneho priemyslu 96 604 eur)
DISTRIBUČNÉ FORMÁTY: DCP, MP4

FOTO: ALEF FILM & MEDIA

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

70. MFF Oberhausen

Od jeho vzniku v roku 1954 charakterizuje festival v Oberhausene nielen prvotné edukatívne (cesta k vzdelaniu) a politické – povedané s Brankom „aktívne koexistenčné“ – ľavicové nastavenie (cesta k susedom), ale aj ďalšie postoje, manifestácie či konfrontácie, ktoré mu pravidelne prinášajú nové označenia a výčitky. Najprv „červený“ festival sa na začiatku 60. rokov stal tribúnou mladých proti prežitému kinu otcov. Čelil útokom katolíckej cirkvi, zmenil sa na miesto odporu voči prejavom mocenského obmedzovania slobody tvorby. A postpandemická súčasnosť ho stavia opäť pred nové hrozby. Nejde len o ďalšiu nálepku, keď sa pre svoj prejav solidarity Izraelu po útoku Hamásu zo 7. októbra 2023 stal festivalom „sionistickým“ a časť tvorcov i distribútorov sa preto odhlásila z programu. Podľa riaditeľa festivalu Larsa Henrika Gassa ide o signál ďalekosiahlejšej krízy kultúrnych podujatí. Formát nielen tohto západonemeckého festivalu, ktorý sa zrodil zo skúsenosti svetových vojen a fašizmu, čelí opäť tlaku. Ako sám v pripomenul, mosty ani cesty k susedom už nemajú prednosť. Vníma odklon od podujatí ako platforiem otvoreného myslenia, dialógu a sebareflexie, kde sa diskutovalo predovšetkým o rôznosti umenia, autorstva, estetických názorov. Smerujeme k akciám určeným len pre „svojich“ (cancel culture), kde si potvrdíme pohľad na svet, resp. na „mclarenovských“ susedov. Aj pre tieto otázky sa jedným z najnavštevovanejších a názorovo najostrejších podujatí festivalu stali konferencia a séria diskusií pod názvom...

Týždeň vo filme 1964: Nádych či výdych

To, čo nám v tejto mesačnej kolekcii tvorcovia žurnálov ponúkajú, príliš nezaujme. Či si len vydýchli po mesiacoch obnovenej výroby týždenníka v Bratislave a napätia z hľadania originálnych ciest, alebo či sa práve chystajú nadýchnuť na ešte väčšie tvorivejšie vypätie v novom ročníku, sa dozvieme, keď televízia zaradí do svojho programu týždenníky nasledujúceho ročníka. Kedy to bude? Ale buďme spravodliví. Slová piesne Ľubomíra Feldeka (na melódiu Ilju Zeljenku) nás rozhodne zaujmú, tým viac, že ich spievajú poslucháči VŠMU, ktorými boli vtedy okrem iných aj Marián Labuda, Stano Dančiak či Oľga Šalagová. To je však až v čísle 52, tak poďme po poriadku. Kolekcia sa začína (č. 46) monotematickým týždenníkom poolympijských úvah (Tokio 1964 – to bolo, keď najstarší z Weissovcov a s ním ďalších osem Slovákov získalo vo futbale striebro) o problémoch našej telovýchovy. V Berlíne úspešne vystúpili naši pantomimisti Sládek a Žlábek a v našich kinách ako novinku začali premietať 70 mm film (č. 47). V tristohektárovom polesí v Javorí pri Zvolene sa premnožili diviaky, narátali ich vraj 250. Po veľkej poľovačke (č. 48) ich poľovníci skolili osem, čo bol vtedy dôvod na veľkú spokojnosť. Hostina nebola obsahom šotu, ale zato výlet do Slovenského Grobu na husacinu pod titulkom Zvedavá kamera už áno. Slová komentátora (č. 50): „papuče a televízia sú jediné, čo sme ochotní...

Zásadné filmy Ľudmily Bubánovej

Ako tínedžerka som bola fascinovaná modernou ázijskou kinematografiou. Hltala som všetko, k čomu som sa dostala. Asi preto, že som sa chcela ponoriť do veľkomesta, stratiť sa v jeho nočnom čare a hypnotizujúcej samote. Mojím najobľúbenejším filmom bol vtedy Fallen Angels Wong Kar Waia. Priťahoval ma ten groteskný, neónový, chaotický a smutný svet s jeho osamelými čudnými obyvateľmi. Priznávam, odvtedy som ten film ani raz nevidela. Obávam sa totiž, že moje dnešné ja, ktoré je dospelé, racionálne a menej zasnené, by už nerozumelo vtedajším emóciám. Som presvedčená, že v živote každého z nás existujú umelecké zážitky, ktoré majú svoj význam v určitej fáze dospievania. Neuveriteľne silným zážitkom bola pre mňa Pina Wima Wendersa, poetický filmový portrét nemeckej choreografky Piny Bausch. Film, ako aj ona sama a jej tvorba, mali mimoriadny vplyv na to, ako som začala rozmýšľať o umení. Ako o zrkadle každodenného života, zloženého z útržkov, roztrieštených do mikropríbehov, zdanlivo banálnych situácií, ktoré môžu odhaliť najhlbšie ľudské emócie. Aj sama si v poslednej dobe čoraz viac začínam vážiť význam každodennosti a prežívania „malých“ okamihov. Podobnú zmenu pozorujem taktiež v kultúre. Obrat od monumentálnych, tragických príbehov smerom k lokálnemu a na prvý pohľad bezvýznamnému. Cítim to v návrate k remeslám, ručným prácam, akoby v snahe spomaliť čas a zastaviť sa pri...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.