Záber z filmu Kálmánov deň. FOTO: MPHILMS

O túžbach a sklamaniach štyridsiatnikov

Ukazuje ľudí v strednom veku, ktorým sa nedeje nič výnimočné, „len“ obyčajný život. Hovorí o pároch, ktoré na prvý pohľad fungujú ako dobre naolejované hodinky, ale vnútri im tikajú silné emócie. Maďarský režisér Szabolcs Hajdu predstavil pred letom na festivale Art Film v Košiciach Kálmánov deň. Snímka, ktorá vznikla aj v slovenskej koprodukcii, sa do našich kín dostane v druhej polovici augusta.

Štyridsiatnici Levente a Zita prichádzajú na návštevu k svojim známym Oľge a Kálmánovi, ktorý oslavuje meniny. Ich návšteva má však aj skrytý zámer – chcú priateľov požiadať, či by k nim mohli prehlásiť trvalý pobyt svojich detí, aby mohli navštevovať lepšiu miestnu školu. V spoločnosti dvoch párov sa objaví aj údržbár Ernő, ktorý smúti za nedávno zosnulou manželkou. V ich vzájomnom rozhovore sa postupne odhaľujú skryté pocity krivdy, frustrácie, nespokojnosti i túžby, až trvalý pobyt detí, ktorý Kálmán spočiatku kategoricky odmieta, zrazu predstavuje ten najmenší problém. Skrátka, jeden deň zmení všetko. „Kálmánov deň je o fáze života, keď si ľudia uvedomujú, že sa už neudeje nič nové a vzorce správania a vzťahy sú také ustálené, že sa môže len dokola opakovať to isté. Na obzore nie sú nové prekvapenia, nijaké nové výzvy. Všetci sa iba všemožne usilujú zachovať si to, čo už majú, pretože na nové začiatky niet času ani energie.“ 

Hajdu opäť siahol po motíve, ktorý padne do oka dobrému a skúsenému pozorovateľovi každodenného života. V presskite hovorí: „V priebehu ostatných rokov som si uvedomil, že nie je až toľko vzorcov ľudského správania a medziľudských vzťahov. Všetci tancujeme životom podľa rovnakej choreografie. Vzťahy medzi mužmi a ženami, no i tie pracovné, určuje niekoľko základných vecí. Samozrejme, existuje nekonečná paleta nuáns a práve niekde v nich sa ukrýva jedinečná identita každého z nás. Na príbehu Kálmánovho dňa môžeme tieto nuansy krásne skúmať a dokonca sa v nich aj stratiť. Film, ako všetko umenie, totiž nie je nič iné ako bádanie, pokus o sebaidentifikáciu.“ Skôr než film vznikol, mohli diváci príbeh vidieť ako divadelné predstavenie v podaní divadelného a filmového ansámbla Látókép Ensemble. Rovnakú genézu mal aj prvý film trilógie, oceňované Rodinné šťastie (2016). „Protagonistami oboch týchto príbehov sú páry štyridsiatnikov, ktoré sa síce boria s úplne bežnými problémami, ale v ich momentálnej životnej fáze sa im zdajú neriešiteľné. Pocit bezmocnosti vedie k hnevu a zúfalstvu, až vyvrcholí do vzťahovej krízy. V Rodinnom šťastí bola primárnym zdrojom konfliktu výchova detí, v Kálmánovom dni sú to napätie a morálne dilemy prameniace z nedostatku dôverných a sexuálnych vzťahov,“ porovnáva svoje filmy režisér. Podľa neho je príbeh „na prvý pohľad jednoduchý a všedný, no zaujímavým ho robia práve detaily“.

Proces prípravy je pre Hajdua a jeho tím dôležitý, práve v ňom sa „všetko“ deje. Spolu budujú postavy, ich vzájomné vzťahy, rozvíjajú dôležité témy a budujú príbeh. „Vždy si kladieme otázku, prečo chceme stáť na javisku a prečo chceme to čo ono povedať publiku. Najdôležitejšie je, aby sme vedeli obhájiť všetko, čo vytvoríme: hovoríme o tom, pretože je to práve teraz to najdôležitejšie v našom živote, máme s tým skúsenosť, máme o tom vedomosť. Počas skúšobného procesu sa stávame odborníkmi na zvolenú tému, prežívame ju. Prečo by sme hovorili o niečom, o čom máme len polovičné informácie? Alebo len názor? Hovoríme o tom, pretože chceme tieto skúsenosti zdieľať a možno niekomu poslúžia aj ako ponaučenie. Z tej bezpečnej vzdialenosti, z ktorej sa divák pozerá, môže sledovať svoju vlastnú realitu, pretože hovoríme o najbežnejších veciach, ktoré sa môžu stať aj jemu,“ priblížil Szabolcs Hajdu v rozhovore pre maďarský spravodajský portál Telex tvorivý proces. Tomu sa prispôsobuje aj samotná vizualita filmu. „Nielen tomu, ale všetkým okolnostiam. Samozrejme, niekedy má človek víziu a chce ju realizovať za každú cenu, aj keď tomu okolnosti neprajú. Všetko prispôsobujem možnostiam. Tu je jedným z aspektov filmového jazyka praktickosť. Mali sme 12 natáčacích dní. To je veľmi málo. Nebol čas na veľké množstvo nastavení, na presuny, osvetlenie – na to by bolo treba trikrát toľko dní. Potrebovali sme dlhé zábery, čo najdlhšie. Miesto bolo malé, nemali sme dosť priestoru. Priestor, choreografia, obsah, postavy, ich rôzne životy a vkusy sa spolu kombinujú, vzájomne pôsobia a z toho treba vytvoriť jednotný vesmír. Na mieste človek potom cíti, čo sa tam zmestí a čo nie,“ dodal režisér pre Telex. 

Kálmánov deň (r. Szabolcs Hajdu, Maďarsko / Slovensko / USA, 2023)

Celkový rozpočet filmu: 112 875 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 43 875 eur)

Distribučná premiéra: 22. 8. 2024

Záber z filmu Kálmánov deň. FOTO: MPHILMS

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.