Záber z filmu Mord

Rodinné drámy a jedna zabíjačka

Možno posledná zabíjačka, na ktorej sa stretne celá rodina, je v centre príbehu celovečerného debutu českého režiséra Adama Martinca Mord, ktorý zaznamenáva malé aj veľké rodinné drámy. Svetovú premiéru mal v hlavnej súťaži festivalu v Karlových Varoch a odniesol si Zvláštne uznanie poroty. Koprodukčná česko-slovenská snímka prichádza v auguste aj do slovenských kín.

Okrem toho, že si dobrý otec, si teraz aj dobrý herec,“ prihováral sa režisér počas preberania ceny v Karlových Varoch svojmu otcovi Karlovi Martincovi. Obsadil ho do postavy cholerickej hlavy rodiny, ktorá má zabíjačku pod palcom a ťažko mu odporovať. Karel je čerstvý vdovec a ani vzťahy s dvomi dcérami nie sú bez komplikácií. „Keď sa ma pýtajú, o čom to je, vravím, že o zabíjačke, ale hlavne o vzťahoch. O vzťahoch v rodine. V každej rodine niečo je, to dobre vieme! Cez všetky rozdielne povahy a názory si však nakoniec všetci dokážu sadnúť, pobaviť sa, porozprávať sa a trebárs aj nejakú vec dotiahnuť do konca,“ hovorí v presskite k filmu Karel Martinec, ktorý v civile pôsobí ako investičný poradca. 

Neherci svojím prejavom dodávajú filmu autentickosť a ich interakcie s hereckými profesionálmi môžu dopomôcť k vzniku magických momentov, ktoré nejdú ani napísať, ani naskúšať. Tí, čo s nami do filmu išli, boli úžasní svojím nasadením. Robili všetko pre čo najlepší výsledok a to bolo pre našu spoluprácu zásadné. Verili mi a ja som sa na nich mohol vždy spoľahnúť,“ spomína v presskite režisér. „Kľúč ku každému filmu je vždy v kastingu, scenár môže byť akokoľvek dobrý, ale keď to herecká energia nezvládne, tak sa film nikdy nepodarí. Myslím si, že 80 percent toho filmu, možno i celý film, je postavený na tých ľuďoch,“ dodal režisér v diskusii na karlovarskom festivale.

Väčšina nehercov mala voľnú ruku v tom, čo a ako budú hovoriť – mali iba zadanie, čo postavy chcú dosiahnuť. „Mord je veľmi zvláštnou zmesou improvizácie, úplne presne naskúšaných vecí, presne napísaných vecí a vecí, ktoré vzišli z nejakej situácie – neskutočná zmes, ktorá dohromady funguje,“ hovorí herec Aleš Bilík. Vo filme stvárňuje jedného z dvoch zaťov vdovca Karla. „To, čo dokáže Adam, je úplne mimoriadne. Nehercov a hercov režíruje tak, že tie výkony nevyčnievajú, sú zrovnané. A to je nesmierne ťažké, pretože vlastne keď robíte celý film s nehercami, tak je to veľmi ťažké, ale nikto vám tam nevytŕča. (…) To, čo Adam vie, je režírovať hercov a nehercov tak, že keby ste nepoznali ich tváre, napríklad z televíznych seriálov, tak nerozoznáte, či je to herec alebo neherec – to je úplne mimoriadne,“ chválila režiséra počas karlovarského festivalu producentka Českej televízie Kateřina Ondřejková. Slovenskou koproducentkou filmu je Anna Mach Rumanová zo spoločnosti filmsomnia. Okrem toho sa na ňom ako autor hudby podieľal Jonatan Pastirčák.

Ako v katalógu karlovarského festivalu napísala Natalia Kozáková, Mord je podivuhodne trefnou štúdiou českej nátury, ktorá vnútorným vykreslením postáv aj britkým humorom evokuje vrcholné diela československej novej vlny“. Martincovi prímer k novej vlne lichotí, sám by si vraj na také porovnanie netrúfol, ale dodáva, že ako študent réžie sa kontaktu s novou vlnou nemôžete vyhnúť a zrejme sa to niekde prejaví: „Pozerali sme sa okolo seba a počúvali sme príbehy, ktoré sa okolo zabíjačiek tradujú. Asi najväčšia pochvala, akú môžeme dostať, je, keď sa ľudia v tých archetypoch spoznávajú.“ Do filmu pretavil svoje zážitky z detstva a dospievania na južnej Morave, nakrúcalo sa v jeho rodnom Krnove.

Pri príprave filmu a konzultáciách v rámci zahraničných industry programov tvorcov upozorňovali, že zabíjačka ako taká je problematická. „Vedel som, že chcem nakrútiť film na nejakej dosť kondenzovanej ploche a tá zabíjačka sa mi zdala byť dobrou východiskovou situáciou,“ zdôvodnil režisér výber témy. Počas nakrúcania nezomrelo ani netrpelo žiadne zviera. „Všetci rôzni konzultanti v priebehu vývoja filmu nás upozorňovali, že už to, že sa film odohráva na zabíjačke, môže určitým spôsobom ovplyvniť festivalových divákov a potom aj tých v kinách, ale zároveň sme vedeli, že chceme rozprávať autentický príbeh,“ povedal pre Českú televíziu producent Matěj Paculík. Tak ako pre Martinca, aj pre neho je Mord absolventským filmom v rámci štúdia na FAMU. Nejde o ich prvú spoluprácu – ako tím vytvorili už predtým zopár krátkych filmov a zaznamenali s nimi aj niekoľko úspechov – snímka Cukr a sůl (2018) mala premiéru na festivale v San Sebastiane a snímku Anatomie českého odpoledne (2020) ocenili ako najlepší krátky film na Cenách českej filmovej kritiky a získala aj Českého leva.

 

Mord (r. Adam Martinec, Česko/Slovensko, 2024)

Celkový rozpočet filmu: 609 917 eur* (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 75 000 eur*)

*údaje pochádzajú z registračného systému Audiovizuálneho fondu

Distribučná premiéra: 8. 8. 2024

Autor:

Záber z filmu Mord. FOTO: filmsomnia

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.