Stanislav Štepka vo filme Neha.

Uznávaný umelec mnohých talentov Stanislav Štepka sa tento rok dožíva významného jubilea, osemdesiat rokov. Tvorca, ktorý bude pravdepodobne už navždy spájaný so svojím celoživotným dielom Radošinským naivným divadlom si počas svojej úctyhodnej dlhotrvajúcej kariéry v divadle stihol zahrať aj niekoľko významných filmových úloh.

Narodil sa 26. júla 1944 v Radošinej ako tretie z piatich detí. Kým sa vydal na umeleckú dráhu, vyštudoval učiteľstvo na Pedagogickej fakulte v Nitre. Istý čas aj učil a dokonca päť rokov (1970 – 1975) pôsobil ako redaktor v Učiteľských novinách v Bratislave. V roku 1977 úspešne absolvoval aj žurnalistiku na bratislavskej Filozofickej fakulte UK. V Slovenskom rozhlase už počas štúdia moderoval cyklickú zábavnú reláciu Variácie a neskôr tu až do roku 1983 tu pôsobil ako redaktor zábavných programov a zároveň písal rozhlasové hry. .

Radošinské naivné divadlo Stanislav Štepka založil už v roku 1963. Minulý rok teda okrúhle výročie oslavovalo aj ono. Prvú hru uviedlo už v decembri 1963 (Nemé tváre alebo Zver sa píše s veľkým Z) a po niekoľkých rokoch pôsobenia v Radošinej sa spolu s riaditeľom presťahovalo do hlavného mesta. Stanislav Štepka hovorieval: „Vždy som chcel robiť také divadlo, do ktorého by som rád chodil.“ To sa mu aj podarilo, „Radošinci“ si aj po rokoch nachádzajú svoje publikum.

Stanislav Štepka divadelné hry nielen písal, ale v nich aj účinkoval. Svoje herecké umenie ukázal aj v mnohých úlohách na striebornom plátne či v televízii. Jeho záber bol celkom široký. Diváci si ho môžu pamätať napríklad z celovečernej snímky Otakara Krivánka Otec ma zderie tak či tak (1980). Dielo voľne spracúva motívy literárnej predlohy Vincenta Šikulu Prázdniny so strýcom Rafaelom. Sfilmovania sa však dočkalo aj viacero inscenácií z produkcie Radošinského naivného divadla. Za všetky spomeňme aspoň Konečnú stanicu (2004, r. Jiří Chlumský), ktorá pracuje s detektívnou zápletkou a ktorej sfilmovaná podoba sa, tak ako divadelná predloha, tešila veľkej obľube u viacerých generácií. Istým experimentom bola na Vianoce roku 1995 premiéra filmu Kino Pokrok v rovnomennom radošinskom kine. Podľa slov jeho autora Stanislava Štepku sa v tomto naivnom javiskovom diele rozpráva nielen príbeh storočnice pohyblivých obrazov, ale aj samotného divadla. Považuje ho za svoju osobnú poctu filmu a súčasne aj ľuďom, ktorí „žijú film svojho života“. Réžie sa ujal vtedy začínajúci režisér Ondrej Spišák.

Stanislav Štepka sa objavil aj v slovenských filmových klasikách – Juraj Jakubisko ho obsadil do filmu Sedím na konári a je mi dobre (1989) a hral aj vo filmoch Martina Šulíka Neha (1991) a Záhrada (1995). Účinkoval aj v poslednom diele ďalšieho kultového filmového režiséra – v dráme Správca skanzenu (1988) Štefana Uhra. Malú, ale pre dej dôležitú úlohu sprievodcu vo vlaku stvárnil v muzikálovej retrokomédii Rebeli (2001) v réžii Filipa Renča.  Mihol sa aj v televíznom seriáli Ordinácia v ružovej záhrade.

Stanislav Štepka nie je len dramatik a jediný autor scenárov hier Radošinského naivného divadla, ale píše aj iné literárne diela. Autorsky spolupracoval na viac ako desiatke publikácií. Patrí k nim aj ocenená kniha Otcovské znamienka alebo Sedem naivných hriechov (1999). V roku 2006 bol ocenený Pribinovým krížom II. stupňa. Získal aj Igrica (2005) či Cenu Literárneho fondu (2008) a Krištáľové krídlo za celoživotné dielo (2010).

Stanislav Štepka vo filme Neha. FOTO: archív SFÚ/Dušan Dukát

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.