Sneh a Mesiac ako predfilmy v Projekte 100


Vďaka organizátorom Projektu 100 sa do slovenských kín opäť vracia slovenská animovaná tvorba. Diváci uvidia dva slovenské animované filmy – Sneh Ivany Šebestovej a Mesiac renomovaného filmára Ondreja Rudavského. Tvorbu Rudavského, či už sú to jeho hudobné videoklipy, alebo autorské filmy, sprevádzajú prívlastky magický, surreálny, snový. Svoj nezameniteľný výtvarný rukopis neopúšťa ani vo filme Mesiac, v imaginatívnom príbehu odkazujúcom na pramene prehistorickej mystiky ľudstva a na základné otázky metafyziky dobra a ľudskej existencie. Film je postavený na výsostne výtvarných základoch a využíva viaceré techniky animácie. Rudavský tentoraz neozvučil film vlastnou hudbou, ale siahol po kompozíciách W. A. Mozarta. „Vo svojich krátkych filmoch mám úplnú slobodu a tak to má byť,“ hovorí Rudavský, ktorého inšpiráciou je mág triku Georges Méliès. Autor v Mesiaci opäť variuje svoje obľúbené motívy. Vo vizuálnej básni pozoruje posledný strážca Atlantídy spod Mesiaca transformáciu sveta.

Film Ivany Šebestovej Sneh sa opäť nesie v retroatmosfére, tentoraz päťdesiatych rokov. Cez príbeh Máje, túžiacej po láske, rozpráva o prekonaní sebaklamu, ktorý môže byť až zničujúci. „Výraz mája vo východných náboženstvách označuje ilúziu, ktorá zastiera pravdivú tvár sveta. Cieľom je prekonať túto ilúziu a pozerať sa na svet pravdivo. Príbeh o hľadaní partnera a túžbe po láske je iba náplň. Ideou je, aby sme si nevytvárali ilúzie o svete ani o sebe,“ povedala v rozhovore pre Film.sk Ivana Šebestová.

Obe snímky sa budú v rámci Projektu 100 premietať ako predfilmy – Sneh s titulom Snehulienka: Iný príbeh a Mesiac s titulom Hirošima, moja láska.

jar
 

Projekt 100 v septembri:


Zázrak

(Zázrak, Slovensko/Česko, 2013, r. Juraj Lehotský), dráma
hrajú:
Michaela Bendulová, Robert Roth, Venuša Kalejová, Lenka Habrunová, Kika Potočná, Žaneta Polhošová, Sandra Radičová, Dominika Kmeťová, Katarína Feldeková, Ľudovít Kállay
premiéra: 5. 9. 2013

Pieta

(Pieta, Južná Kórea, 2012, r. Kim Ki-duk), dráma
hrajú:
Jo Min-soo, Kang Eunjin, Kim Jae-rok, Lee Jeong-jin
premiéra: 5. 9. 2013

Big Lebowski

(The Big Lebowski, USA/ Veľká Británia, 1998, r. Ethan a Joel Coenovci), komédia
hrajú:
Jeff Bridges, John Goodman, Steve Buscemi, Julianne Moore
premiéra: 12. 9. 2013

Lore

(Lore, Nemecko/Austrália/Veľká Británia, 2012, r. Cate Shortland), vojnová dráma
hrajú:
Saskia Rosendahl, Kai Malina, Nele Trebs, Ursina Lardi
premiéra: 12. 9. 2013

Vtedy na Západe

(C’era una volta il West, Taliansko/USA, 1968, r. Sergio Leone), dráma/western
hrajú: Henry Fonda, Charles Bronson, Claudia Cardinale, Jason Robards – dráma/western
premiéra: 19. 9. 2013

Snehulienka: Iný príbeh

(Blancanieves, Španielsko/Francúzsko, 2012, r. Pablo Berger), melodráma
hrajú:
Maribel Verdú, Daniel Giménez Cacho, Ángela Molina, Pere Ponce
premiéra: 19. 9. 2013

Sunset Boulevard

(Sunset Blvd., USA, 1950, r. Billy Wilder), dráma
hrajú: William Holden, Gloria Swanson, Erich von Stroheim, Nancy Olson
premiéra: 26. 9. 2013

 

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Katarína Krnáčová

Katarína Krnáčová

Spomínate si na kreovanie legislatívy o Audiovizuálnom fonde? Ako prebiehalo?  Legislatíva, ktorá napokon v roku 2008 vyústila do prijatia zákona o Audiovizuálnom fonde, sa postupne formovala vyše osemnásť rokov. Prvý návrh na zriadenie filmového fondu totiž predstavilo profesijné združenie filmárov ešte v roku 1990. Potom vznikol štátny fond kultúry Pro Slovakia a v roku 2002 NR SR schválila prvý zákon o Audiovizuálnom fonde. Ten však po zásahu prezidenta Schustera napokon skončil v parlamentnom archíve. Neskôr ministerstvo kultúry zriadilo grantový program AudioVízia, ktorý bol akýmsi štátnym predskokanom verejnoprávneho AVF. Pred časom som túto prehistóriu spracoval do štúdie pre časopis Kino-Ikon aj s odvolaniami na množstvo dokumentov, ktoré som si počas tých 18 rokov zbieral. V roku 2006 prišiel minister kultúry Marek Maďarič, ktorý dal filmárom zelenú na to, aby pripravili argumenty a podklady pre začlenenie návrhu na vznik AVF do programového vyhlásenia vlády. Mal som to šťastie byť pri tom spolu s Ivanom Králikom, Patrikom Paššom, Marianom Urbanom, Petrom Dubeckým aj s ďalšími priateľmi a kolegami, ktorí potom odborne pripomienkovali aj návrh zákona o AVF. Ten napokon 5. 11. 2008 v parlamente prešiel výraznou väčšinou naprieč politickým spektrom, keď za zákon hlasovalo 122 zo 126 prítomných poslancov. Fond bol na svete a zavŕšil sa tak proces odštátnenia slovenskej kinematografie, ktorý sa začal ešte v roku 1990. Bolo vtedy...

Festivaly, ocenenia, prestíž a predátori

Predovšetkým tvorcovia nezávislých filmov, a zvlášť tých, ktoré nedosahujú celovečernú minutáž, totiž nemajú veľa iných možností, ako získať uznanie a dostať svoje diela k širšiemu publiku, než práve filmové festivaly. Úspech na prestížnych filmových podujatiach môže byť pre ďalšiu tvorbu zásadný aj pre tých a tie, čo tvoria autorské celovečerné filmy, ale na malom domácom trhu, akým je napríklad slovenský, nedokážu osloviť dostatočne širokú divácku verejnosť. Filmové ocenenia im neraz pomáhajú získať nielen prestíž a kredit vo filmárskej obci, ale aj koprodukčných partnerov či finančnú podporu na ďalšiu tvorbu. Lenže to, že po cenách a účasti na festivaloch, je neutíchajúci dopyt, môže podnecovať aj nie práve etické podnikateľské praktiky. Trh s márnivosťou, obchod s „prestížou“ Obchodovanie s túžbou po viditeľnosti a úspechu sa týka prakticky všetkých oblastí verejného života. Na Slovensku začalo kvitnúť už pred viac ako dvoma desaťročiami. Zakaždým stálo na podobnom biznis modeli: obchodníci napríklad nabádali podnikateľov, aby za poplatok zverejňovali informácie o svojich firmách v komerčných registroch a zároveň sa stávali ich (jedinými) odberateľmi, alebo cielili na samoľúbosť verejne činných osôb, umelcov či vedcov, keď im núkali, opäť za poplatok, zaradenie hesla s ich menom napríklad do encyklopédie Who is who na Slovensku. Čo na tom, že encyklopédiu...

Objednávka, experiment, zábava

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Poľnohospodársky film Miliardy kvapiek života, ktorý v normalizačných časoch nakrútil Milan Černák, je formálnym vrcholom objednávkového „žánru“. V prvej polovici 70. rokov minulého storočia vzniklo napriek normalizácii viacero pozoruhodných krátkych filmov. Sú medzi nimi aj širokouhlé farebné snímky nakrútené na štátnu objednávku. Po viacerých „prešľapoch“ z konca 60. rokov – čím myslím až príliš slobodný prístup k spracúvanej látke – mohol režisér Milan Černák, podobne ako viacerí iní tvorcovia, ktorých bolo treba „upratať“, nakrúcať len určitý typ filmov. Takto v roku 1974 vytvoril aj krátky film o zvyšovaní úrody prostredníctvom zavlažovania – Miliardy kvapiek života.  „Nikdy som nerobil poľnohospodárske filmy, ale prišlo obdobie, keď som ,za odmenu‘ dostával robiť filmy len o odpade, poľnohospodárstve a podobne (...) Takže som si povedal, že keď už mám robiť film o poľnohospodárstve, nech je taký, aký ešte nebol!“ povedal Milan Černák v rozhovore pre Film.sk v roku 2022. A skutočne, z vizuálneho hľadiska vytvoril v spolupráci s kameramanom Vladimírom Hollošom a s hlavným technológom kolibských filmových laboratórií Róbertom Hardonyim nevšedné dielko.  Filmový obraz sa v Miliardách kvapiek života podchvíľou rozdeľuje na dve, tri, ba až na deväť geometricky rovnakých častí, v ktorých sa zjavujú, ožívajú, chvejú...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.