Záber z filmu Čarodejník Kajtek

Čarodejník Kajtek

Priveľa deuxov na mašinách

Zuzana Mojžišová / filmová publicistka a spisovateľka

Posudzovanie filmov určených pre detského diváka, domnievam sa, je najťažšou recenzentskou disciplínou. Robí to totiž človek dospelý, a hoci si v sebe možno uchoval kus malého stvorenia, (pra)dávno vyrástol z detských sukničiek a nohavíc. Navyše čas nebeží len v individuálnom zmysle, mení aj generácie a celú spoločnosť, v posledných desaťročiach galopom.

Pre nakrúcanie filmov malým vždy iba veľkými, však inak to ani nemôže byť, platí to isté, ťažká disciplína, hoci pričasto sa zdá, akoby si to filmári neuvedomovali. Podceňujú svoje obecenstvo, dávajú znamienko rovnosti medzi dieťa a hlupáčik. A s hlupáčikom si môžete všeličo dovoliť urobiť, vodiť ho za nos. Tento druh premárnených šancí  vždy bolí najväčšmi. Poľsko-slovensko-český Čarodejník Kajtek (2023), videné očami dospelej recenzentky, je jednou z nich, žiaľ.

Príbeh snímky je adaptáciou rovnomenného románu Janusza Korczaka, významnej postavy poľskej kultúry, lekára, pedagóga a literáta židovskému pôvodu. Záverečné dni jeho života strávené medzi varšavským getom, kde viedol sirotinec, a vyhladzovacím táborom Treblinka, kde našiel smrť spolu s deťmi, má rozmer antickej tragédie. Nečudo, že bol viac ráz sfilmovaný, svoju verziu nakrútil v roku 1990 aj Andrzej Wajda. Rovnako bolo pre film či televíziu adaptovaných viacero jeho diel. Nateraz najnovšie po jednom z nich siahla poľská režisérka a scenáristka Magdalena Łazarkiewicz. Ide o druhý poľský prepis tejto Korczakovej knižky, v roku 1997 vznikla televízna verzia.

Hlavnou postavou Čarodejníka Kajteka je asi dvanásť-trinásťročný chlapec, žije s otcom a starou mamou v nájomnom byte a hrozí im deložovanie pre neplatenie činže. Kajtekova mama zomrela za nejasných okolností, temné bremeno sa vznáša nad zostatkom rodiny. Starká sa snaží vyvážiť otcov chlad a odstup, zastúpiť mamu, ale má to ťažké. Učiteľ v škole je trstenicový tyran, spolužiaci si radi robia žarty nielen z neho, ale i z Kajteka; dôvodom je jeho zvláštna zádumčivosť a schopnosť vôľou meniť realitu. Chlapec dospieva, ozýva sa v ňom túžba porozumieť nielen  dnešku, ale aj včerajšku. Keď sa do domu prisťahujú nové nájomníčky a do školy nastúpi nová pani učiteľka, veci okolo Kajteka sa začnú hýbať.

Formálny háv má snímka pekný, dobovú atmosféru sa jej podarilo sprítomniť kostýmovými kreáciami i výberom a úpravou prostredí exteriérových aj interiérových. Herecký tím, okrem detských postáv, tvoria zvučné mená.

A tu sa, žiaľ, zoznam mojich pochvál končí. Veď ak hviezda veľkosti Maje Komorowskej, predstaviteľky Kajtekovej babičky, pri uchopovaní charakteru tápa a musí sa uchýliť k jednoduchej rutine, k ošúchaným hereckých registrom, môže to znamenať jediné: postava, ktorú stvárňuje, je plochá, nedá sa čohosi hlbšieho zachytiť.  Filmu dokonale chýba zvonku odčítateľná kauzalita, divák ani na chvíľu netuší, odkiaľ vietor do príbehu zafúka, lenže nepredvídateľnosť nie je spojená napríklad s hrou na odhaľovanie nejakého tajomstva, ale výhradne s neujasnenosťou rozprávačskej koncepcie. Povestní bohovia na kladke sa do filmu spúšťajú s pravidelnosťou hodinového pondusu. Alebo: Snímka aj vnesie do hry niektoré tradičné atribúty (filmovej) rozprávky, ale neporadí si s nimi. Napríklad z troch  predmetov, ktoré hrdinovi darujú vedľajšie postavy, kým sa vyberie zachrániť dobro pred zlom – ruža z Jericha, elektrónka, vreckový nožík – len jeden naplní úlohu pomocníka.  Priveľa nesúrodých motívov, takmer nijaký vnútorný prerod postáv. Filmu chýba dramaturgická disciplína. Vizuálne efekty sú aj fajné, ale keď sa zopakujú po neviem koľký raz ako cez kopirák, človek sa chytá za hlavu. Kajtek niekedy rozpráva ako malé decko, inokedy ako hotový filozof.  Odkaz filmu ostáva skrytý v roztrieštených tmách. A dalo by sa pokračovať.

Čarodejník Kajtek sa jednoducho nepodaril.  (Pre poriadok treba povedať, že predlohu som nečítala, preto neviem posúdiť zložitosť adaptačného procesu ani to, nakoľko by poznanie literárneho prameňa otupilo alebo zvýraznilo negatívne kritický tón.)

 

ČARODEJNÍK KAJTEK
Kajtek czarodziej, Poľsko / Slovensko / Česko, 2023
RÉŽIA: Magdalena Łazarkiewicz ● SCENÁR: Katarzyna Terechowicz, Magdalena Łazarkiewicz ● KAMERA: Rafał Paradowski ● STRIH: Konrad Śniady ● HUDBA: Antoni Komasa-Łazarkiewicz, Mary Komasa ● HRAJÚ: Eryk Biedunkiewicz, Maja Komorowska, Grzegorz Damięcki, Eva Sakálová, Martin Hofmann, Karolina Gruszka, Borys Otawa, Helena Mazur, Vít Bednárik a ďalší
MINUTÁŽ: 98 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA: 27. 6. 2024

Hodnotenie: 50%

FOTO: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

70. MFF Oberhausen

Od jeho vzniku v roku 1954 charakterizuje festival v Oberhausene nielen prvotné edukatívne (cesta k vzdelaniu) a politické – povedané s Brankom „aktívne koexistenčné“ – ľavicové nastavenie (cesta k susedom), ale aj ďalšie postoje, manifestácie či konfrontácie, ktoré mu pravidelne prinášajú nové označenia a výčitky. Najprv „červený“ festival sa na začiatku 60. rokov stal tribúnou mladých proti prežitému kinu otcov. Čelil útokom katolíckej cirkvi, zmenil sa na miesto odporu voči prejavom mocenského obmedzovania slobody tvorby. A postpandemická súčasnosť ho stavia opäť pred nové hrozby. Nejde len o ďalšiu nálepku, keď sa pre svoj prejav solidarity Izraelu po útoku Hamásu zo 7. októbra 2023 stal festivalom „sionistickým“ a časť tvorcov i distribútorov sa preto odhlásila z programu. Podľa riaditeľa festivalu Larsa Henrika Gassa ide o signál ďalekosiahlejšej krízy kultúrnych podujatí. Formát nielen tohto západonemeckého festivalu, ktorý sa zrodil zo skúsenosti svetových vojen a fašizmu, čelí opäť tlaku. Ako sám v pripomenul, mosty ani cesty k susedom už nemajú prednosť. Vníma odklon od podujatí ako platforiem otvoreného myslenia, dialógu a sebareflexie, kde sa diskutovalo predovšetkým o rôznosti umenia, autorstva, estetických názorov. Smerujeme k akciám určeným len pre „svojich“ (cancel culture), kde si potvrdíme pohľad na svet, resp. na „mclarenovských“ susedov. Aj pre tieto otázky sa jedným z najnavštevovanejších a názorovo najostrejších podujatí festivalu stali konferencia a séria diskusií pod názvom...
Záber z filmového týždenníka 1974

Týždeň vo filme 1974: Mená veľkých v malom žánri

Už pri letmom pohľade do zoznamu týždenníkov, ktoré sú na programe v prázdninových mesiacoch, udrie do očí takmer úplná absencia akýchkoľvek šotov zo zahraničia a nezvyčajne široký zoznam režisérov, ktorí sa na tvorbe zúčastnili. Nuž a medzi nimi prekvapivo mená dnes renomovaných filmových tvorcov: Miloslava Luthera (čerstvý nositeľ Zlatej kamery z tohoročného Art Filmu v Košiciach), Petra Hledíka (zakladateľ a dlhoročný riaditeľ Artiflmu Trenčianske Teplice) a Jána Ďuriša (viacnásobný držiteľ Českého leva a Slnka v sieti za kameru), ktorý tu debutoval ako režisér. Miloslav Luther je v kolekcii podpísaný štyrikrát. Svoj prvý žurnál (TvF č. 4) pojal prekvapivo monotematicky, šiestimi šotmi so zdravotníckou tematikou. Začína reportážou z úspešnej odbočky Červeného kríža v Očovej (k 25. výročiu organizácie), pokračuje novou nemocnicou v Košiciach-Šaci a exportnými výrobkami Chirany v Starej Turej. Ďalej: dizajnéri vylepšujú zubolekárske kreslá. Maturanti premýšľajú o lekárskom povolaní a napokon autor konfrontuje ich predstavy s prvými skúsenosťami začínajúceho lekára. Aj Peter Hledík začína týždenníkom (č. 12) na jednu tému. V šiestich šotoch sa venuje divadlu Pre dnešného diváka je to atraktívne tým viac, že vidí herecké legendy (niektoré už nie sú medzi nami) v ich začiatkoch: režiséri Ľubomír Vajdička a Peter Opálený, herci Jozef Kroner, Andy Hryc, Vlado Durdík ml., Emil Horváth ml. a herečky Zuzana Kronerová, Viera Richterová, Lenka Košická. Nuž a režisérskym debutom Jána Ďuriša je monotematická reportáž...
Záber z filmu Hlas sirén

17. Fest Anča

Mojou prioritou bolo sledovať, aký obraz súčasného sveta festival ponúka, najmä prostredníctvom súťažného výberu filmov a taktiež v sekcii Fokus s hlavnou témou festivalu. Väčšina sprievodných programov a tematických pásiem mi, žiaľ, pre tento prístup ušla, nestihla som ani súťaž videoklipov. https://youtu.be/ke54CCoDOKE?si=NqT0A9jnpbmXGmG1 Trailer víťazného filmu Hlas sirén. S tým filmovým obrazom sveta to však nebude také jednoduché. Vzhľadom na špecifiká festivalovej animácie, ktorá je často založená na tvorbe významov prostredníctvom asociácií a vyvolávaní nešpecifických emócií surreálnou povahou tekutého výtvarného štýlu – metamorfózou obrazov – je výrazne ku konštrukcii obrazu sveta prizývaný divák. V tom tkvie krása aj náročnosť takéhoto typu festivalov. Väčšinou sa animácia vymedzuje voči klasickému filmovému rozprávaniu s jasnou kauzalitou, figurálnosťou a budovaním konzistentného priestoru a času, čo núti diváka v každom momente pozorne sledovať plátno a neustále pracovať na významoch. Je tu aj možnosť odpútať sa od racionalizácie dívania sa a nechať sa unášať možnými svetmi animácie. To som si však tento rok nedovolila. Na druhú stranu, filmy so širokými možnosťami interpretácie podnecujú voľný tok myšlienok a neokliešťujú divácke myslenie, takže ich možno vnímať ako naozaj slobodné umenie. Festival nie je slobodný len pre divákov, ale aj pre autorov. Prejavuje sa to nielen vo formálnych a štylistických...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.