Vladimír Burianek

Vladimír Burianek

Najočakávanejšou udalosťou je pripravovaný návrh novely Zákona o Audiovizuálnom fonde

Mária Ferenčuhová

Rada Audiovizuálneho fondu zvolila producenta, niekdajšieho intendanta Jednotky v RTVS Vladimíra Burianka do funkcie riaditeľa Audiovizuálneho fondu 16. 10. 2023, len čosi vyše dvoch týždňov po parlamentných voľbách, z ktorých vzišla súčasná vládna koalícia Smer – Hlas – SNS. Koaliční poslanci krátko na to predložili návrhy na novelizáciu zákonov o Fonde na podporu umenia aj o Audiovizuálnom fonde.

Pred akými výzvami ste stáli bezprostredne po nástupe do funkcie riaditeľa? Čo podmienilo pomerne neskoré schválenie príspevku v rámci schémy štátnej podpory?

Od môjho zvolenia a nástupu na pozíciu riaditeľa AVF dňom 25. 10. 2023 sa napriek mimoriadne komplikovanej a hektickej situácii podarilo stabilizovať činnosť fondu. Pri mojom nástupe pred koncom roku 2023 som nenašiel žiadne podklady k najdôležitejším dokumentom, ako sú štruktúra podpornej činnosti, schéma štátnej pomoci, no napriek tomu sa ich podarilo aj s mojimi spolupracovníkmi pripraviť a predložiť na schválenie Rade AVF, resp. Protimonopolnému úradu. Všeobecne trvá príprava a schválenie schémy štátnej pomoci niekoľko mesiacov (aktuálne platná schéma štátnej pomoci nemení doterajšie povinnosti žiadateľov).

Aké ďalšie úlohy Vás čakali?

Najvyššou prioritou na konci roka 2023 bola príprava návrhu na schválenie mimoriadneho príspevku MK SR a jeho alokácia. Časť použitého príspevku bola použitá na mimoriadne tzv. inflačné navýšenie poskytnutých dotácií na produkciu v súvislosti s rastom nákladov, časť na podporu distribúcie v postcovidovom období z dôvodu reštartu diváckej návštevnosti a časť na finančné krytie žiadostí v jesenných výzvach 2023, pričom podmienkou bola aj úhrada inflačného navýšenia do konca roku 2023, t. j. príprava dodatkov k zmluvám pre cca 165 žiadostí a ich zverejnenie v centrálnom registri zmlúv a to všetko počas bežnej prevádzky.

K hektickej situácii na konci roka 2023 prispela aj nečakaná okamžitá výpoveď hlavnej ekonómky fondu tri týždne po mojom nástupe z dôvodu jej inej pracovnej ponuky a výpoveď administrátorky v dôležitom programe podpory hraných kinematografických a televíznych filmov, minoritných audiovizuálnych diel a vývoja.

V tej chvíli bolo najdôležitejšou úlohou udržať prevádzku fondu tak, aby to nepocítili zamestnanci fondu, žiadatelia a odborná verejnosť, čo sa vďaka mimoriadnemu nasadeniu a súčinnosti všetkých zainteresovaných aj podarilo.

K vyššie uvedeným nepríjemnostiam sa v rovnakom období pridalo aj viacero podnetov neúspešných žiadateľov, súdny spor s predchádzajúcim riaditeľom a vymáhanie pohľadávok vzniknutých v predchádzajúcom období, pričom AVF nemá zamestnaného právnika, na rozdiel od českého Štátneho fondu kinematografie.

Menili sa nejako priority v oblasti podpory pôvodnej audiovizuálnej tvorby?

Priority AVF sú uvedené v štruktúre podpornej činnosti, ktorú schválila rada AVF po predchádzajúcich konzultáciách a stretnutiach so zástupcami ôsmich profesijných združení z oblasti audiovizuálneho prostredia a sú zverejnené na webovej stránke fondu. Vyzdvihol by som spomedzi nich zvýšenú podporu vývoja audiovizuálnych diel, prioritu v podpore produkcie, distribúcie a propagácie majoritne slovenských filmových projektov, vytvorenie nového protokolu pre tzv. paritné žiadosti a mierne zvýšená podpora tzv. zeleného filmovania.

Aké zmeny tento nový protokol o žiadostiach na tzv. „paritu“ prináša?

V situácii, keď príjmy fondu od hlavného prispievateľa – ministerstva kultúry –  ostávajú na rovnakej úrovni ako v roku 2018 a výrobné náklady od roku 2021 mimoriadne narástli, je vytvorenie samostatného protokolu pre paritné projekty v súčasnej výzve len v rovine oddelenej evidencie žiadostí a osobitnej evidencie výšky odporúčanej sumy dotácie. Pre paritné projekty nebola vopred alokovaná konkrétna suma, pretože o túto čiastku by musela byť znížená výška podpory napríklad pre majoritné slovenské projekty, alebo pre vývoj slovenských filmov. Výška odporúčanej sumy bude závisieť predovšetkým od obsahovej kvality projektov a tiež od ich producentského zabezpečenia. Na základe týchto kritérií navrhne odborná komisia, aká čiastka bude alokovaná pre paritné projekty z celkovej sumy alokovanej pre produkciu hraných filmov.

Jednou zo zverejnených priorít prideľovania podpory je aj hodnota za peniaze. Má AVF túto prioritu presnejšie zadefinovanú cez nejakú schému (ako napr. Minimal?) Ako ju komunikuje odborným komisiám?

Pred začiatkom rokovania osobne zdôrazňujem vyššie uvedené priority každej odbornej komisii. Pod hodnotou za peniaze rozumie Audiovizuálny fond finančne primeranú podporu žiadostí s ohľadom na ich predpokladanú divácku návštevnosť a sledovanosť, zjednodušene povedané, ak by o podporené filmy nemali diváci na Slovensku záujem, tak môžu vzniknúť legitímne otázky o efektívnosti vynaložených finančných prostriedkov.

A čo AVF najbližšie čaká z hľadiska jeho fungovania?

Najočakávanejšou udalosťou celého audiovizuálneho prostredia je pripravovaný poslanecký návrh novely zákona o AVF. Kancelária AVF poslala v rámci pripomienkového konania pripomienky k zverejnenému návrhu po prvom čítaní, ktoré sa týkajú možnosti zvýšenia príspevku MK SR na podporu audiovizuálnej kultúry zo súčasných 6 miliónov eur z roku 2018 na aktuálnu trhovú hodnotu tejto sumy vo výške 8,7 milióna eur a mechanizmu pravidelnej medziročnej valorizácie. Fond má pripravené aj ďalšie praktické pripomienky, ktoré bude komunikovať s predkladateľmi.

Popri tom vyzerajú byť ďalšie aktivity fondu zdanlivo menej podstatné, ale nie sú na okraji záujmu. Do fondu nastúpili na uvoľnené pracovné pozície vzdelaní, vnímaví a skúsení spolupracovníci, kancelária pripravuje viacero štandardných interných predpisov a prehľadnejšie priebežné sledovanie finančnej kondície tak, aby sa neopakovala situácia z prvého polroka 2023.

V oblasti komunikácie kancelária fondu preveruje možnosť upgradovať informačný systém, pripravuje novú atraktívnejšiu webovú stránku s aktuálnejšími informáciami. S tým súvisí aj drobná úprava zmlúv so žiadateľmi z dôvodu poskytovania obrazových materiálov a informácií o podporených projektoch na webovej stránke a sociálnych sieťach AVF. Rok 2024 je venovaný aj 15. výročiu vzniku AVF, komunikácii o jeho dôležitosti pre slovenskú audiovizuálnu kultúru a priemysel z dôvodu rozvoja možností pre domácich tvorcov, podpory zamestnanosti, medzinárodnej spolupráce a z toho vyplývajúceho zvýšeného príjmu štátneho rozpočtu z rôznych daní, odvodov a poplatkov.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.