Zuzana Bieliková

Slovensko ako „zelená“ filmová krajina

Mária Ferenčuhová

V roku 2018 vznikla Slovenská filmová agentúra (SFA) ako organizačná zložka Audiovizuálneho fondu. Jej cieľom je najmä zvyšovať príležitosti pre neštátne investície do audiovizuálnej produkcie na Slovensku, rozvoj filmovej infraštruktúry a propagácia Slovenska ako „filmovej krajiny“. Jej manažérkou je Zuzana Bieliková.

Zvýšilo sa vznikom Slovenskej filmovej agentúry povedomie o Slovensku ako o krajine, kde sa oplatí nakrúcať?

Založením Slovenskej filmovej agentúry v roku 2018 a vďaka jej činnosti záujem zahraničných produkcií o nakrúcanie na Slovensku vzrástol. Napriek tomu, že krátko po založení SFA svetovú filmovú produkciu zasiahol COVID-19 a štrajk WGA a SAG-AFTRA, na Slovensku sa realizovalo viacero zahraničných projektov. Trend podporilo aj navýšenie dotácie poskytovanej fondom pre filmové projekty na Slovensku, ktorá sa od 1. januára 2020 zvýšila na 33 % oprávnených výdavkov. Tým sa výrazne zvýšila atraktivita Slovenska pre filmovú a televíznu produkciu v porovnaní s okolitými krajinami. Nakrúcali sa tu projekty ako napr. Red Sparrow, Marco Polo, Dracula, Van Helsing, Tom Clancy’s Jack Ryan, Tatér z Auschwitzu, The Performance a iné.

Ktoré lokácie sú pre zahraničné produkcie najatraktívnejšie?

Tatry, Banská Štiavnica, Slovenský raj a jeho Tomášovský výhľad. Ale nakrúcalo sa aj na Záhorí, na Oravskom hrade, v Bojniciach. Bratislava je zaujímavá, lebo je tu všetko poruke a leží v blízkosti viedenského letiska. Naše hlavné mesto už vo filmoch zobrazilo Berlín, New York, Budapešť, Londýn… Aktuálne sa v našej metropole nakrúca jeden americký projekt.

Ako o sebe dáva filmová agentúra vedieť, ako pracuje, ako získava záujem zahraničných producentov?

SFA funguje ako prvý kontakt pre otázky o filmovej infraštruktúre na Slovensku. Poskytuje informácie pre záujemcov o nakrúcanie na Slovensku nielen prezenčne na filmových trhoch a podujatiach, ale aj osobne v sídle kancelárie či elektronickou formou. Pravidelne informuje domáce a zahraničné médiá o svojich aktivitách a o súčasnom stave filmového priemyslu aj formou rozhovorov alebo podávaním osobitných informácií. Takisto informuje o svojich aktivitách a udržiava kontakt so slovenskými aj so zahraničnými filmovými profesionálmi. Zároveň sa snaží osloviť potenciálnych nových partnerov. Na tieto účely si zvolila komunikáciu cez najpopulárnejšie sociálne siete – Facebook, Instagram, Twitter a Linkedin.

Webové sídlo SFA – www.filmcommission.sk – funguje od februára 2019 a predstavuje komplexnú prezentáciu Slovenska ako filmovej krajiny. Obsahuje údaje o krajine, hraniciach, okolitých krajinách, klimatických podmienkach, filmovej a podnikateľskej infraštruktúre a disponuje aj prezentáciou lokácií a profesionálneho prostredia. Má dve jazykové mutácie (angličtina a slovenčina) a slúži ako hlavný zdroj informácií o slovenskom audiovizuálnom priemysle. Záujemcovia o nakrúcanie na Slovensku tam nájdu základnú databázu filmovej infraštruktúry na Slovensku, informácie o úspešných zahraničných projektoch realizovaných na území Slovenska, kontakty na produkčné spoločnosti, dostupné technológie, postprodukčné spoločnosti, animačné štúdiá, zvukové štúdiá, informácie o ubytovacích zariadeniach, doprave a ďalšie. Túto online databázu SFA pravidelne aktualizuje.

Súčasťou agendy SFA je aj enviroplatforma. Ako vyzerá implementovanie zeleného nakrúcania na Slovensku? SFA si už od svojho založenia v roku 2018 stanovila ako jednu z priorít ekologizáciu audiovizuálneho priemyslu na Slovensku. V tom istom roku sa AVF prostredníctvom SFA stal jedným z partnerov medzinárodného projektu Green Screen zameraného na ekologizáciu filmového priemyslu. Vďaka aktívnej účasti na tomto projekte sme vytvorili platformu pre filmových profesionálov, kde môžu nájsť informácie o tom, ako nakrúcať ekologicky a efektívne. Spolu s ďalšími dvoma partnermi projektu VAF a Pro Malaga sme v roku 2020 získali grant na pilotnú aktivitu – vytvorenie európskej uhlíkovej kalkulačky EURECA, ktorej pilotná verzia bola dokončená v roku 2021 a sprístupnená filmovej verejnosti v roku 2022. SFA v rámci partnerstva zabezpečuje prezentáciu a testovanie kalkulačky na úrovni EÚ, aj priamu spoluúčasť európskych inštitúcií a „stakeholderov“ na vývoji nástroja, ktorého cieľom je efektívne meranie uhlíkovej stopy audiovizuálnych produkcií v Európe. Projekt Green Screen sa oficiálne ukončil v roku 2022. „Memorandum o zelenom filmovaní“ a „Praktický manuál pre trvalo udržateľné nakrúcanie“ sa stali základom pre ďalšie školenie ekologických konzultantov, vývoja uhlíkovej kalkulačky a pre uplatnenie systému finančnej bonifikácie, ktoré si SFA stanovila ako hlavné aktivity v monitorovacej fáze projektu. Na základe týchto aktivít fond implementuje stratégiu ekologizácie audiovizuálneho priemyslu na Slovensku vo vzťahu k podpornej činnosti s uplatňovaním kritérií pre kontinuálne znižovanie negatívnych dopadov produkcie audiovizuálnych diel na životné prostredie. V roku 2022 AVF a SFA v spolupráci s kreatívnym centrom RTVS – Arténa zorganizovali školenie pre prvých 21 envirokonzultantov. V tomto roku AVF ponúka produkciám možnosť požiadať o osobitnú dotáciu na aktivity s cieľom znižovať uhlíkovú stopu. To môže ďalej motivovať filmových producentov k napĺňaniu stanovených cieľov udržateľnosti nakrúcania.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

70. MFF Oberhausen

Od jeho vzniku v roku 1954 charakterizuje festival v Oberhausene nielen prvotné edukatívne (cesta k vzdelaniu) a politické – povedané s Brankom „aktívne koexistenčné“ – ľavicové nastavenie (cesta k susedom), ale aj ďalšie postoje, manifestácie či konfrontácie, ktoré mu pravidelne prinášajú nové označenia a výčitky. Najprv „červený“ festival sa na začiatku 60. rokov stal tribúnou mladých proti prežitému kinu otcov. Čelil útokom katolíckej cirkvi, zmenil sa na miesto odporu voči prejavom mocenského obmedzovania slobody tvorby. A postpandemická súčasnosť ho stavia opäť pred nové hrozby. Nejde len o ďalšiu nálepku, keď sa pre svoj prejav solidarity Izraelu po útoku Hamásu zo 7. októbra 2023 stal festivalom „sionistickým“ a časť tvorcov i distribútorov sa preto odhlásila z programu. Podľa riaditeľa festivalu Larsa Henrika Gassa ide o signál ďalekosiahlejšej krízy kultúrnych podujatí. Formát nielen tohto západonemeckého festivalu, ktorý sa zrodil zo skúsenosti svetových vojen a fašizmu, čelí opäť tlaku. Ako sám v pripomenul, mosty ani cesty k susedom už nemajú prednosť. Vníma odklon od podujatí ako platforiem otvoreného myslenia, dialógu a sebareflexie, kde sa diskutovalo predovšetkým o rôznosti umenia, autorstva, estetických názorov. Smerujeme k akciám určeným len pre „svojich“ (cancel culture), kde si potvrdíme pohľad na svet, resp. na „mclarenovských“ susedov. Aj pre tieto otázky sa jedným z najnavštevovanejších a názorovo najostrejších podujatí festivalu stali konferencia a séria diskusií pod názvom...

Týždeň vo filme 1964: Nádych či výdych

To, čo nám v tejto mesačnej kolekcii tvorcovia žurnálov ponúkajú, príliš nezaujme. Či si len vydýchli po mesiacoch obnovenej výroby týždenníka v Bratislave a napätia z hľadania originálnych ciest, alebo či sa práve chystajú nadýchnuť na ešte väčšie tvorivejšie vypätie v novom ročníku, sa dozvieme, keď televízia zaradí do svojho programu týždenníky nasledujúceho ročníka. Kedy to bude? Ale buďme spravodliví. Slová piesne Ľubomíra Feldeka (na melódiu Ilju Zeljenku) nás rozhodne zaujmú, tým viac, že ich spievajú poslucháči VŠMU, ktorými boli vtedy okrem iných aj Marián Labuda, Stano Dančiak či Oľga Šalagová. To je však až v čísle 52, tak poďme po poriadku. Kolekcia sa začína (č. 46) monotematickým týždenníkom poolympijských úvah (Tokio 1964 – to bolo, keď najstarší z Weissovcov a s ním ďalších osem Slovákov získalo vo futbale striebro) o problémoch našej telovýchovy. V Berlíne úspešne vystúpili naši pantomimisti Sládek a Žlábek a v našich kinách ako novinku začali premietať 70 mm film (č. 47). V tristohektárovom polesí v Javorí pri Zvolene sa premnožili diviaky, narátali ich vraj 250. Po veľkej poľovačke (č. 48) ich poľovníci skolili osem, čo bol vtedy dôvod na veľkú spokojnosť. Hostina nebola obsahom šotu, ale zato výlet do Slovenského Grobu na husacinu pod titulkom Zvedavá kamera už áno. Slová komentátora (č. 50): „papuče a televízia sú jediné, čo sme ochotní...

Zásadné filmy Ľudmily Bubánovej

Ako tínedžerka som bola fascinovaná modernou ázijskou kinematografiou. Hltala som všetko, k čomu som sa dostala. Asi preto, že som sa chcela ponoriť do veľkomesta, stratiť sa v jeho nočnom čare a hypnotizujúcej samote. Mojím najobľúbenejším filmom bol vtedy Fallen Angels Wong Kar Waia. Priťahoval ma ten groteskný, neónový, chaotický a smutný svet s jeho osamelými čudnými obyvateľmi. Priznávam, odvtedy som ten film ani raz nevidela. Obávam sa totiž, že moje dnešné ja, ktoré je dospelé, racionálne a menej zasnené, by už nerozumelo vtedajším emóciám. Som presvedčená, že v živote každého z nás existujú umelecké zážitky, ktoré majú svoj význam v určitej fáze dospievania. Neuveriteľne silným zážitkom bola pre mňa Pina Wima Wendersa, poetický filmový portrét nemeckej choreografky Piny Bausch. Film, ako aj ona sama a jej tvorba, mali mimoriadny vplyv na to, ako som začala rozmýšľať o umení. Ako o zrkadle každodenného života, zloženého z útržkov, roztrieštených do mikropríbehov, zdanlivo banálnych situácií, ktoré môžu odhaliť najhlbšie ľudské emócie. Aj sama si v poslednej dobe čoraz viac začínam vážiť význam každodennosti a prežívania „malých“ okamihov. Podobnú zmenu pozorujem taktiež v kultúre. Obrat od monumentálnych, tragických príbehov smerom k lokálnemu a na prvý pohľad bezvýznamnému. Cítim to v návrate k remeslám, ručným prácam, akoby v snahe spomaliť čas a zastaviť sa pri...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.