Záber z filmu Hurikán

48. MFAF Annecy

Rastúca pozícia slovenskej animácie

Juraj Krasnohorský, producent

Tohtoročný 48. Medzinárodný festival animovaných filmov v Annecy, ktorý sa konal od 9. do 15. 6., bol opäť veľkolepou udalosťou pre milovníkov animácie. Festival privítal vyše 17 400 akreditovaných návštevníkov, vrátane 6 500 profesionálov z veľtrhu MIFA 2024 a 4 120 študentov, pričom celkovo bolo zastúpených 103 krajín. Projekcie a odborné podujatia zaznamenali celkom 125 000 návštev. Medzi veľkými menami, ktoré sa na festivale objavili, boli osobnosti ako Terry Gilliam, Wes Anderson a portugalská animátorka Regina Pessoa.

Tento ročník festivalu bol tiež príležitosťou vzdať hold Portugalsku, hosťujúcej krajine, a tancu, ktorý bol ďalšou hlavnou témou. Odozva na festival a bohatá návštevnosť len potvrdzuje jeho postavenie ako hlavného centra svetovej animácie.

Na záverečnom ceremoniáli získal Krištáľ celovečerný film Memoir of a Snail od Adama Elliota, zatiaľ čo digitálna artová 3D animácia pre dospelých Flow od Gintsa Zilbalodisa si odniesla až štyri ceny. Krištáľ za krátky film udelili portugalskému filmu Percebes od Alexandry Ramires a Laury Gonçalves.

Pre slovenskú animáciu bol tento rok významným míľnikom, keď v Annecy predstavili rekordné množstvo slovenských a koprodukčných filmov, pričom tri zo šiestich slovenských filmov získali ocenenia. Prvým oceneným filmom bol Keď život chutí. Tento česko-slovensko-francúzsky koprodukčný film v réžii Kristiny Dufkovej a v slovenskej produkcii spoločnosti NOVINSKI získal Cenu poroty v kategórii Contrechamps. Film sa venuje témam zdravej lásky k sebe samému a v Annecy mal svetovú premiéru. O jeho distribúciu prejavilo záujem viac ako pätnásť krajín vrátane Japonska, Španielska, Portugalska, krajín severnej Európy, Stredného východu, bývalej Juhoslávie, Francúzska, Beneluxu a ďalších. Ďalším oceneným bol krátky film Ahoj leto v réžii Martina Smatanu a Veroniky Zacharovej, ktorý získal Cenu mladého publika. Pre Smatanu je to po filme Šarkan v roku 2019 už druhé ocenenie z festivalu v Annecy. Tretím oceneným filmom bol Hurikán režiséra Jana Sasku v koprodukcii slovenskej spoločnosti Artichoke. Film si v Annecy spomedzi desiatok krátkych filmov získal najväčšiu priazeň divákov a tí mu v hlasovaní udelili prestížnu Cenu publika.

Okrem ocenených filmov festival predstavil aj ďalšie tri slovenské filmy, čím sa tento ročník stal dosiaľ najväčším úspechom pre slovenskú animáciu v Annecy.

Krátky film Free the Chickens režiséra Matúša Vizára v hlavnej súťaži krátkych filmov, produkovaný slovenskou spoločnosťou nutprodukcia, a dlhometrážny animovaný film Diplodokus režiséra Wojteka Wawszczyka, koprodukovaný slovenskou spoločnosťou Dayhey, prispeli k zvýšeniu viditeľnosti slovenskej animácie na medzinárodnej scéne. Krátky dokumentárny film Zomrela som v Irpini ukrajinskej režisérky Anastasiie Falileievy v produkcii Artichoke, uvedený v sekcii Perspectives, priniesol do festivalového programu silnú a emotívnu tému, ktorú sála ocenila mimoriadne dlhým potleskom pre režisérku.

Popri festivale sa už tradične konal aj veľtrh MIFA, kde sa prezentovali aj slovenskí producenti a profesionáli animovaného priemyslu. Spoločnosť Blue Faces predstavila svoju inovatívnu technológiu animácie za pomoci Motion Capture a nový softvér využívajúci umelú inteligenciu na manažment produkcie animovaných projektov Soko, ktorý získal medzinárodný záujem a prvých zákazníkov. Tento technologický pokrok ukazuje, že slovenská animácia sa rozvíja nielen na umeleckej úrovni, ale tiež drží krok s najnovšími technologickými trendmi a dokonca prináša inovácie, ktoré zahraničný partneri hodnotia ako revolučné.

Na trhu MIFA sa prvýkrát predstavila aj nová distribučná spoločnosť Bear With Me Distribution, zameraná na festivalovú distribúciu a medzinárodný predaj krátkych animovaných filmov pre deti. Spoločnosť vedie Lucia Dubravay Trautenberger, ktorá donedávna pôsobila vo vedení medzinárodného festivalu detských filmov BAB. Bear With Me Distribution zastupuje aj film Ahoj leto, ktorý získal spomínanú Cenu mladého publika, čo sa dá považovať za najprestížnejšie ocenenie pre detský film.

Annecy je miestom, kde sa stretávajú nielen tvorcovia, ale aj technologickí inovátori, čím vytvárajú priestor pre výmenu nápadov a spoluprácu, ktorá bude formovať budúcnosť animovaného filmu v najbližších rokoch. Je na mieste konštatovať, že slovenská animácia má aj v takto prestížnom medzinárodnom kontexte rastúcu silu a medzinárodné uznanie, a to nielen vďaka oceneným filmom, ale aj vďaka technologickej inovácii a novým podnikateľským iniciatívam. Ide o pokračujúci trend z minulých rokov, veď podobné úspechy zažili slovenské filmy aj minulý rok, keď boli v súťaži dokonca dva celovečerné filmy, Umelohmotné nebo a detský film Tonko, Slávka a kúzelné svetlo, ktorý si dokonca odniesol cenu.

V celoeurópskom kontexte majú tieto slovenské úspechy v zahraničí veľký význam. Európska filmová akadémia zatiaľ neoficiálne avizuje vyššie postavenie animovanej tvorby v rámci ocenení, s cieľom zrovnoprávniť animáciu a dokument s hraným filmom, napríklad pri ocenení za najlepší film. Spolu so skokovým nárastom animovaných filmov v Cannes (tento rok bolo sedem animovaných filmov v oficiálnom programe) je to potvrdenie trendu, že zahraničie vníma animáciu (a dokument) ako významovo a kvalitou rovnocennú hranému filmu. Keďže slovenská animácia už dlhodobo reprezentuje Slovensko aspoň tak viditeľne, ako naše hrané filmy, je tu priestor nastoliť diskusiu, aby mali v budúcnosti slovenské animované filmy v porovnaní s hranými filmami aj pomerovo adekvátnu podporu zo strany AVF.

Použité zdroje:
1. Internetová stránka MFAF Annesy
2. TLAČOVÁ SPRÁVA Asociácie producentov animovaného filmu APAF z 20. júna 2024 publikovaná v článku „Slovenská animácia zažiarila na významnom podujatí v Annecy“ na stránke AVF

Záber z filmu Hurikán. FOTO: Artichoke

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.