Režísér víťazného filmu Náhly záblesk hlbších vecí Mark Cousins s hlavnou cenou festivalu.

58. MFF Karlove Vary

Na ukážku z každého rožka troška

Emília Kincelová

O osobnosti nebola tohto roku na 58. MFF Karlove Vary núdza. Cenu prezidenta MFF Karlove Vary si odniesli herci Viggo Mortensen, Daniel Brühl, Clive Owen a Ivan Trojan. Porote celovečerných hraných filmov predsedal austrálsky oscarový herec Geoffrey Rush.

Ako sme sa mohli presvedčiť, ani taký renomovaný tvorca nie je zárukou objektivity. Porota hlavnej súťaže totiž udelila Krištáľový glóbus dokumentu Náhly záblesk hlbších vecí (A Sudden Glimpse to Deeper Things). Pri všetkej úcte k britskému dokumentaristovi Marcovi Cousinsovi to nebolo najmúdrejšie rozhodnutie – esejistický portrét o maliarke Wilhelmine Barns-Graham, vraj najvýznamnejšej žene britského moderného umenia, nie je ani vo svojej kategórii najvydarenejšie dielo, skôr nudné, neprináša nič nové. Hlbšie veci sa ani náhodou nezableskli.

O to zaujímavejší bol favorit súťaže nórsky film Až na veky (Elskling) režisérky Lilje Ingolfsdottir. Odniesol si päť cien, z toho tri neštatutárne. Zo začiatku sa zdá, že ide o manželskú drámu, ktorá sa však nenápadne zvrtne iným smerom. Témou je totiž sebareflexia v celej svojej zložitosti afilm prináša psychologickú štúdiu ženy, ktorá najprv musí spoznať samu seba, aby vedela posúdiť situáciu, do ktorej sa aj vlastným pričinením dostala. Režisérka s nadhľadom analyzuje komplikované vzťahy na prípade manželov, ktorí majú obaja podiel viny na rozpade sľubne sa rozvíjajúceho vzťahu. Sústreďuje sa však najmä na ženu – tá musí dospieť k poznaniu, že veľa chybila a že aj manželské spolužitie prechádza určitým vývojom a zmenami, romantický prístup je prežitok. Musí si uvedomiť svoje možnosti, silu a podľa toho pristupovať k životu a novovzniknutej situácii. Hlavnú hrdinku Mariu vynikajúco stvárnila Helga Guren, ktorá získala Cenu za ženský herecký výkon a film si odniesol aj Zvláštnu cenu poroty. Snímka by si rozhodne zaslúžila vyššie ocenenie, ale odniesť si z festivalu až päť cien takisto nie je bežné.

Komplikovane k sebe hľadajú cestu aj hrdinovia holandsko-belgického filmu Hosť a ryba tretieho dňa (Drie dagen vis) Petra Hoogendoorna. Otec a syn sa počas bežnej krátkej návštevy pokúšajú pozliepať pretrhané väzby. Ide o dvoch dospelých ľudí, každý žije svoj život v inej krajine, majú úplne rozdielne názory, ale predsa ich čosi k sebe ťahá. Režisér i divák sa pýta: Bude toto stretnutie tentoraz iné? Možno áno. Našťastie, snímka nie je suchopárnym a nudným rozpletaním jedného komplikovaného vzťahu, ale je okorenená aj o svojský humor. Hlavní predstavitelia Ton Kas a Guido Pollemans si ex aequo odniesli Cenu za mužský herecký výkon.

Keďže humoru je pramálo, vedenie festivalu si dalo tú námahu, aby nechýbal. Postaral sa oň talentovaný debutant, český režisér Adam Martinec s česko-slovenským filmom Mord (Zvláštne uznanie). Sympatická komédia z prostredia zabíjačky je bravúrnou štúdiou českej povahy, do detailov prepracovanou drobnokresbou charakteristických čŕt českého národa. Adamovi Martincovi slúži ku cti, že o ľudských neduhoch hovorí s láskavým humorom, pritom nikoho neurazí, len sa snaží diváka popri vážnych problémoch aj pobaviť.

Pre úplnosť sa v súťaži ocitol aj problém migrácie. Snímka Xoftex (Zvláštne uznanie) vznikla v nemecko-francúzskej koprodukcii a nesie názov utečeneckého tábora niekde v Grécku. Režisér Noaz Deshe sa sústredil na sýrskych a palestínskych utečencov, ktorí si krátia čas nakrúcaním satirických skečov a zombie hororov. Cez ich vízie a skeče nahliadneme do zraneného sveta a boľavých zákutí ich duše, charakteristických pre ľudí, ktorí prišli o všetko a čakajú na zázrak.

Na výhernej listine nechýbal ani strhujúci triler o hľadaní pravdy. Cenu za réžiu si zaslúžene odniesla Nelicia Low za film Na kordy (Pierce). Hlavným hrdinom singapursko-taiwansko-poľskej koprodukcie je talentovaný šermiar, ktorý zabije súpera, ale tvrdí, že je nevinný. Po návrate z väzenia sa zblíži s mladším bratom, zdokonaľuje ho v šermiarskom umení, ale po istom čase ich vzťah začínajú nahlodávať pochybnosti o jeho nevine. Prekvapivé a kruté finále odkryje spletité vzťahy v rodine, ako aj zbytočnosť pitvania sa  v bahne nedorozumení vedúce len k tragédii.

Čo ešte dodať k tohtoročnej karlovarskej súťaži? Len toľko, že relatívne dobrý výber podstatne zatienili dva mimosúťažné filmy. Predovšetkým Vlny talentovaného režiséra i herca Jiřího Mádla. Film mapuje doposiaľ nie celkom známe osudy a prácu rozhlasových redaktorov v auguste 1968. O filme sa diskutovalo najviac a úplne zatienil súťaž – odniesol si aj divácku cenu. Na Slovensku bude mať premiéru 1. 8. Druhým bol Zahradníkov rok Jiřího Havelku v hlavnej úlohe s Oldřichom Kaiserom, ktorý vo filme neprehovorí ani slovo. Okrem bravúrneho Kaiserovho výkonu je to, žiaľ, skutočný príbeh o šikanovaní mierumilovného záhradníka bezohľadným reštituentom, rámcovaný múdrym textom známeho diela Karla Čapka.

V Karlových Varoch malo premiéru aj viacero slovenských koprodukčných filmov. Okrem už spomínaných Vĺn a Mordu (slovenská premiéra 8. 8.) to boli napríklad v hlavnej súťaži Ema a smrtihlav Ivety Grófovej (19. 9.), Lapilli Pauly Ďurinovej v súťažnej sekcii Proxima či dokument Janžurka Theodory Remundovej (3. 10.).

Slovenské projekty boli zastúpené aj v rámci industry platformy KVIFF Eastern Promises, kde projekt Milovník, nie bojovník (r. Martina Buchelová) získal ocenenie Works in Progress Sound Post-Production Award v hodnote 30 000 eur a jeho producentka Michaela Kaliská si odniesla cenu Marché du Film Producers Network Award.

Režísér víťazného filmu Náhly záblesk hlbších vecí Mark Cousins s hlavnou cenou festivalu. FOTO: Film Servis Festival Karlovy Vary.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.