Režisér filmu Vlny Jiří Mádl.

Myslím si – Vlny

Jaroslav Hochel

Už niekoľko rokov mám tú česť podieľať sa na festivale Jeden svet vyhľadávaním a spracúvaním anotácií k uvádzaným filmom. Tohto roku festival prešiel na nový digitálny systém, kam sa ukladajú informácie, a v ňom nachádzam rubriky so základnými údajmi k jednotlivým titulom už vyplnené. Ojedinele sa tam vyskytne chybička v mene režiséra, napríklad je jeho meno napísané v anglickej transkripcii namiesto slovenskej. Keď chcem upraviť povedzme „Mariia“ na „Marija“, nedá sa to urobiť opravou jedného písmenka. Musím pôvodné meno úplne zrušiť a vpísať tam jeho upravenú podobu. A systém mi oznámi: Vytvorili ste nového režiséra XY.

Netušil som, že je také jednoduché vytvoriť nového režiséra. Doteraz som si myslel, že režisérov „vytvárajú“ hlavne na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU. Svedčí o tom aj každoročný festival Áčko, kde vidíme kopu dobrých filmov talentovaných (budúcich) tvorcov. A potom čakáme na ich debut na veľkom plátne. A čakáme. A čakáme… A jedného krásneho dňa si všimneme, že ten talentovaný mládenec debutoval 154. časťou komerčného denného seriálu, tá ambiciózna slečna natočila imitáciu zahraničnej pôvodiny alebo sa mladý tvorca vezie spolu so svojimi bývalými pedagógmi v nejakom nekonečnom kriminálnom cykle…

Režisér Miro Šindelka mi pred mnohými rokmi v jednom rozhovore položartom povedal, že režisér je vlastne človek, ktorý na rozdiel od kameramana, strihača či kostýmového výtvarníka nič nevie – teda nič konkrétne. (Pravdaže, v publikovanom rozhovore to formuloval opatrnejšie: „Slovo ,réžiaʻ je v podstate nedefinovateľné, a tak každý má pocit, že je režisérom, a chce si to vyskúšať.“) No dá sa to aj otočiť v tom zmysle, že režisér vie všetko, minimálne zo všetkého niečo. Je fakt, že na pozíciu režiséra neraz prejdú herci, scenáristi, kameramani či dokonca filmoví teoretici, ktorí na to, prísne vzaté, nemajú formálne vzdelanie. No vidí sa mi, že ešte dôležitejšia než dokonalé zvládnutie remesla je vnútorná potreba o niečom vypovedať.

V súčasnosti je diváckym hitom v kinách nový česko-slovenský film Vlny, v ktorom sú umeleckou formou spracované udalosti okolo pražskej jari a invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Keby sme sa vžili do žánru sci-fi a presadili nejakého diváka z roku 2004 rovno do súčasnosti, asi by len ťažko uveril, že tento veľkolepý film nakrútil ako režisér ten mladý bláznivý (ne)herec zo Snowboarďákov. Áno, Jiří Mádl začínal v bezvýznamných tínedžerských komédiách, ale odvtedy prekonal kus cesty. V roku 2008 získal na MFF Karlove Vary Cenu za mužský herecký výkon vo filme Michaely Pavlátovej Děti noci ako najmladší držiteľ tohto ocenenia v histórii festivalu, čo, mimochodom, o štyri roky neskôr nezabránilo istej „zorientovanej“ moderátorke, aby ho na tlačovke k filmu Eštebák predstavila ako „českého herca, ktorý je stále idolom tínedžeriek a výborne tancuje“. Nuž, Mádl sa „pretancoval“ štúdiom sociálnej a masovej komunikácie v Prahe i kurzom scenáristiky na New York Film Academy, aby v roku 2014 debutoval ako režisér pôvabným filmom Pojedeme k moři. Potom priniesol na plátna kín snímku Na streche (2019), pri ktorej sa musel vyrovnať s neočakávanou smrťou herca obsadeného do hlavnej úlohy len pár dní pred začiatkom nakrúcania. A teraz prišiel s Vlnami.

Je až neuveriteľné, že stále mladý tvorca s relatívne malými režijnými skúsenosťami si trúfol na látku spojenú s rokom 1968, konkrétne s pôsobením redakcie medzinárodného života v Československom rozhlase v Prahe. A zvládol ju bravúrne. V jeho filme verím všetkému – od davových scén demonštrácií a chaosu v uliciach v auguste 1968 cez tvorivé využitie archívnych materiálov a premyslený výber dobových songov až po takú banalitu, že „tousty“ sa v socialistickom Československu pripravovali tak, že sa krajce starého chleba opekali na oleji a potierali cesnakom. V Mádlovom najnovšom filme cítiť nadšenie mladosti, uvážlivosť stredného veku i odstup a poučenosť, aké by som čakal skôr od staršieho tvorcu.

Kto vlastne „vytvoril“ režiséra Jiřího Mádla? On paradoxne vraví, že ani jeden zo svojich scenárov nepísal s tým, že ho bude sám realizovať, a že najdôležitejšia je preňho scenáristika, potom herectvo a réžia je až na treťom mieste. Ale réžia si ho tak akosi našla – dodávam ja. Myslím si, že to má na svedomí jeho zdravá a sympatická ambícia vypovedať niečo o živote a o svete. Nič viac a nič menej.

Takže od SnowboarďákovVlnám – pozoruhodná cesta. A všimnime si, že Mádl ako režisér sa nikam neponáhľa – medzi jeho režijnými filmami sú päťročné intervaly –, hoci ako populárna osobnosť by možno mohol chrliť jeden film za druhým. Len čo by to boli za filmy? Niečo ako Ženy v říji, Muži v behu, Neznámi známi, Luky Cuky film, Po čem ženy touží, V zime ti poviem, ako sa mám, Nič alebo všetko, Jedeme na pitchbuilding, Príliš neosobná známosť? Nech mi ctený čitateľ odpustí, ak som tie názvy poplietol – organizmus sa proste bráni a toxický odpad vylučuje z pamäti.

Režisér filmu Vlny Jiří Mádl. FOTO: Vandal Production

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.