Art Film Fest sa sťahuje do Košíc

To, čo sa nejaký čas vo filmových kuloároch šepkalo, oznámili oficiálne 9. decembra na tlačovej konferencii v metropole východu. Dejiskom Art Film Festu (AFF) sa od roku 2016 stane mesto Košice. Dvadsiaty štvrtý ročník festivalu sa uskutoční od 17. do 25. júna 2016.

Dôvodov, pre ktoré si organizátori festivalu vybrali Košice, je niekoľko. Jedným z najdôležitejších je variabilná a prirodzená kultúrno-spoločenská infraštruktúra mesta, optimálna na organizovanie významného medzinárodného filmového festivalu. Producent a nový generálny manažér AFF Rudolf Biermann odhadol množstvo potenciálnych divákov na 120 000, pričom kapacita festivalu v Košiciach je podľa neho až 200 000. Prirodzeným „živým“ centrom AFF Košice bude historické Hlavné námestie, odkiaľ sa diváci a návštevníci môžu pešo rýchlo presúvať do naplánovaných kinopriestorov festivalu, ktorými sú Kunsthalle, Kulturpark, kinosála historickej radnice (bývalé kino Slovan), kino Úsmev, kino Tabačka a Amfiteáter. Podľa organizátorov nedostatočná infraštruktúra v Trenčianskych Tepliciach už nemala festivalu s takými ambíciami, aké má Art Film Fest, čo ponúknuť.

,,Festival si za viac ako dve desiatky rokov svojej existencie vybudoval hustú sieť medzinárodných kontaktov a dokázal, že vie na Slovensko pozvať a uviesť zaujímavé osobnosti svetovej kinematografie. Aj v Košiciach bude pokračovať v tradícii a na novej pôde privíta významné herecké a tvorivé osobnosti svetovej i domácej kinematografie. Do festivalových kín opäť prinesieme snímky z najprestížnejších filmových prehliadok a predstavíme aj pozoruhodné talenty svetovej kinematografie,“ uviedol umelecký riaditeľ AFF Košice Peter Nágel. Koncepcia festivalu sa teda nezmení. O Modrého anjela sa bude súperiť v medzinárodných súťažiach hraných aj krátkych filmov. V 14 programových sekciách sa predstaví kinematografia z celého sveta. Prestížnou novinkou 24. ročníka je sekcia Variety Art Film Choice, do ktorej kritici renomovaného amerického filmového periodika vyberú sedem hraných filmov o umení. Druhou novinkou bude predpremiéra prehliadky filmov ocenených Be2Can. Zachovajú sa aj ceny Hercova misia a Zlatá kamera.

Z Art Film Festu však odchádza jeho viceprezident Peter Hledík, ktorý festival zakladal. „Cítil som ho a cítim i naďalej ako súčasť mesta Trenčianske Teplice, jeho atmosféry a kultúrnej tradície, a – žili tu aj moji rodičia. Práve z týchto dôvodov nemôžem v tejto práci pokračovať na inom mieste a vzdávam sa pozície viceprezidenta festivalu,“ zdôvodnil svoje rozhodnutie Hledík. V Tepliciach sa však už na tento rok plánuje nový filmový festival, ktorý by mal pokračovať v tradícii Art Filmu, hoci v úplne inej podobe. Hledík sa na jeho prípravách podieľa zatiaľ svojimi radami v pozícii „senior advisera“, no nevylučuje ani aktívnejšiu spoluprácu. Viac by sa o tomto podujatí mala verejnosť dozvedieť už čoskoro.

Nina Šilanová

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Katarína Krnáčová

Katarína Krnáčová

Spomínate si na kreovanie legislatívy o Audiovizuálnom fonde? Ako prebiehalo?  Legislatíva, ktorá napokon v roku 2008 vyústila do prijatia zákona o Audiovizuálnom fonde, sa postupne formovala vyše osemnásť rokov. Prvý návrh na zriadenie filmového fondu totiž predstavilo profesijné združenie filmárov ešte v roku 1990. Potom vznikol štátny fond kultúry Pro Slovakia a v roku 2002 NR SR schválila prvý zákon o Audiovizuálnom fonde. Ten však po zásahu prezidenta Schustera napokon skončil v parlamentnom archíve. Neskôr ministerstvo kultúry zriadilo grantový program AudioVízia, ktorý bol akýmsi štátnym predskokanom verejnoprávneho AVF. Pred časom som túto prehistóriu spracoval do štúdie pre časopis Kino-Ikon aj s odvolaniami na množstvo dokumentov, ktoré som si počas tých 18 rokov zbieral. V roku 2006 prišiel minister kultúry Marek Maďarič, ktorý dal filmárom zelenú na to, aby pripravili argumenty a podklady pre začlenenie návrhu na vznik AVF do programového vyhlásenia vlády. Mal som to šťastie byť pri tom spolu s Ivanom Králikom, Patrikom Paššom, Marianom Urbanom, Petrom Dubeckým aj s ďalšími priateľmi a kolegami, ktorí potom odborne pripomienkovali aj návrh zákona o AVF. Ten napokon 5. 11. 2008 v parlamente prešiel výraznou väčšinou naprieč politickým spektrom, keď za zákon hlasovalo 122 zo 126 prítomných poslancov. Fond bol na svete a zavŕšil sa tak proces odštátnenia slovenskej kinematografie, ktorý sa začal ešte v roku 1990. Bolo vtedy...

Festivaly, ocenenia, prestíž a predátori

Predovšetkým tvorcovia nezávislých filmov, a zvlášť tých, ktoré nedosahujú celovečernú minutáž, totiž nemajú veľa iných možností, ako získať uznanie a dostať svoje diela k širšiemu publiku, než práve filmové festivaly. Úspech na prestížnych filmových podujatiach môže byť pre ďalšiu tvorbu zásadný aj pre tých a tie, čo tvoria autorské celovečerné filmy, ale na malom domácom trhu, akým je napríklad slovenský, nedokážu osloviť dostatočne širokú divácku verejnosť. Filmové ocenenia im neraz pomáhajú získať nielen prestíž a kredit vo filmárskej obci, ale aj koprodukčných partnerov či finančnú podporu na ďalšiu tvorbu. Lenže to, že po cenách a účasti na festivaloch, je neutíchajúci dopyt, môže podnecovať aj nie práve etické podnikateľské praktiky. Trh s márnivosťou, obchod s „prestížou“ Obchodovanie s túžbou po viditeľnosti a úspechu sa týka prakticky všetkých oblastí verejného života. Na Slovensku začalo kvitnúť už pred viac ako dvoma desaťročiami. Zakaždým stálo na podobnom biznis modeli: obchodníci napríklad nabádali podnikateľov, aby za poplatok zverejňovali informácie o svojich firmách v komerčných registroch a zároveň sa stávali ich (jedinými) odberateľmi, alebo cielili na samoľúbosť verejne činných osôb, umelcov či vedcov, keď im núkali, opäť za poplatok, zaradenie hesla s ich menom napríklad do encyklopédie Who is who na Slovensku. Čo na tom, že encyklopédiu...

Objednávka, experiment, zábava

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Poľnohospodársky film Miliardy kvapiek života, ktorý v normalizačných časoch nakrútil Milan Černák, je formálnym vrcholom objednávkového „žánru“. V prvej polovici 70. rokov minulého storočia vzniklo napriek normalizácii viacero pozoruhodných krátkych filmov. Sú medzi nimi aj širokouhlé farebné snímky nakrútené na štátnu objednávku. Po viacerých „prešľapoch“ z konca 60. rokov – čím myslím až príliš slobodný prístup k spracúvanej látke – mohol režisér Milan Černák, podobne ako viacerí iní tvorcovia, ktorých bolo treba „upratať“, nakrúcať len určitý typ filmov. Takto v roku 1974 vytvoril aj krátky film o zvyšovaní úrody prostredníctvom zavlažovania – Miliardy kvapiek života.  „Nikdy som nerobil poľnohospodárske filmy, ale prišlo obdobie, keď som ,za odmenu‘ dostával robiť filmy len o odpade, poľnohospodárstve a podobne (...) Takže som si povedal, že keď už mám robiť film o poľnohospodárstve, nech je taký, aký ešte nebol!“ povedal Milan Černák v rozhovore pre Film.sk v roku 2022. A skutočne, z vizuálneho hľadiska vytvoril v spolupráci s kameramanom Vladimírom Hollošom a s hlavným technológom kolibských filmových laboratórií Róbertom Hardonyim nevšedné dielko.  Filmový obraz sa v Miliardách kvapiek života podchvíľou rozdeľuje na dve, tri, ba až na deväť geometricky rovnakých častí, v ktorých sa zjavujú, ožívajú, chvejú...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.