Best Febio Pitch pre Potopu. Rozpráva o zániku v mene pokroku

Febiofest hľadal najsľubnejší projekt, zvíťazili Potopa a Strigov

Medzinárodný filmový festival Febiofest Bratislava sa tento rok vo svojom plánovanom termíne (24. 3. – 31. 3.) nekonal v tradičnej podobe. Pre obmedzenia spôsobené pandémiou zúžil v marci svoj program na Industry Days. Ich súčasťou bola premiérovo súťažná prezentácia pripravovaných slovenských filmov Works in Progress. V živom online prenose 29. marca sa predstavilo jedenásť pripravovaných domácich noviniek. Prezentáciu sledovalo vyše 70 filmových profesionálov z prestížnych medzinárodných festivalov (Toronto, Sundance, Benátky, Locarno, Edinburgh, Karlove Vary) a z festivalov dokumentárnych filmov, ako sú IDFA v Amsterdame alebo Doc Leipzig, a okrem nich aj sales agenti a novinári. Hlavnú cenu Best Febio Pitch, spojenú s finančnou prémiou 3 000 eur, získal pripravovaný celovečerný hraný film Potopa v réžii Martina Gondu. Ten získal medzinárodnú pozornosť už svojou predchádzajúcou snímkou, absolventským filmom Pura Vida, ktorý mal v roku 2019 svetovú premiéru na festivale v Cannes v sekcii Cinéfondation. V debute Potopa rozpráva príbeh rusínskeho dievčaťa, ktoré túži po štúdiu v meste, ale otec ho chce udržať doma na dedine, aj keď jej osud spečatil projekt novej priehrady. „Film zaujal pútavým rozprávaním o téme rodiny na pokraji zániku v mene pokroku,“ odôvodnila rozhodnutie medzinárodná porota. Jej členmi boli Renata Santoro, ktorá vyberá filmy do paralelnej sekcie festivalu v Benátkach Giornate degli Autori, festival v Cottbuse zastupoval Bernd Buder a karlovarský programový tím reprezentoval Hugo Rosák. Porota udelila aj Zvláštnu cenu, ktorou vyzdvihla pripravovaný krátky film Barbory Berezňákovej Strigov.Zaujal „nežným pozorovaním vymierajúcich tradícií a výnimočnou schopnosťou úprimne rozprávať o smrti“. V deň nasledujúci po prezentácii svojich projektov sa mohli ich autori stretnúť online s vybranými filmovými profesionálmi. 

Hlavným organizátorom MFF Febiofest Bratislava je Asociácia slovenských filmových klubov. Prezentáciu Works in Progress organizovala v úzkej spolupráci so Slovenským filmovým ústavom.Súčasťou industry programu bol aj workshop MIDPOINT Intensive. O ňom i o samotných Industry Days budeme podrobnejšie informovať v májovom vydaní Film.sk

mak

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.