Bienále animácie Bratislava bude aj online

Medzinárodný festival animovaných filmov pre deti Bienále animácie Bratislava (BAB), ktorého organizátorom je Medzinárodný dom umenia pre deti Bibiana, ponúkne od 5. do 10. 10. animované filmy z celého sveta. Časť festivalových projekcií si diváci môžu pozrieť aj z pohodlia obývačiek. Festival tak zareagoval na pandémiu a neistotu, ktorú spôsobuje organizátorom väčších podujatí. „Postupne sa vykryštalizovali dve riešenia: prvé v podobe spolupráce s RTVS, ktorá zareagovala mimoriadne pozitívne a výsledkom je 34 animovaných filmov v štyroch blokoch, ktoré zaradila do vysielania v termíne od 5. do 8. 10., teda v čase konania festivalu. Keďže nie všetky filmy dostali súhlas na televízne vysielanie, druhou možnosťou, ako priniesť k divákom dobré animované filmy, bolo zabezpečiť stream na webovej stránke podujatia. Tu sa objavia aj ostatné súťažné filmy,“ ozrejmuje programový riaditeľ Tomáš Danay. V štyroch súťažných kategóriách rozdelených podľa vekovej prístupnosti bude tento rok na BAB súťažiť 91 titulov z celého sveta. Organizátori ich vybrali spomedzi 1 824 prihlásených snímok. Slovenskú animovanú tvorbu zastupujú diela Vandy Raýmanovej, Kataríny Kerekesovej a Martina Smatanu. Festival slávnostne otvoria v Kine Lumière. Pôsobenie vlani zosnulej dramaturgičky, scenáristky a programovej riaditeľky festivalu Kataríny Minichovej, ktorá je podpísaná pod množstvom večerníčkov, seriálov a iných detských programov, tu pripomenie kolekcia krátkych filmov. Premietať sa bude aj pásmo filmov ruského režiséra Konstantina Bronzita, snímky určené divákom nad 15 rokov, víťazné filmy z festivalu v Annecy a v posledný deň festivalu aj víťazná kolekcia BAB, o ktorej rozhodne medzinárodná aj detská porota. Tento rok budú netradične pracovať z domu. V rámci sprievodných podujatí môžu priaznivci animovaného filmu navštíviť aj výstavu Trojhlas, venovanú bábkovému filmu.

jj

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.