Bratislava hostila Visegrad Film Forum

V Bratislave sa v dňoch 11. až 15. marca uskutočnilo medzinárodné podujatie Visegrad Film Forum, ktoré zorganizovalo občianske združenie Boiler v spolupráci s Filmovou a televíznou fakultou Vysokej školy múzických umení. Nielen jej študenti tým získali možnosť stretnúť skúsených tvorcov a zahraničných odborníkov z rôznych odvetví kinematografie, ktorí sa zúčastnili na master classoch, workshopoch, filmových prezentáciách, prednáškach a diskusiách.

V rámci podujatia spoluorganizoval Slovenský filmový ústav diskusiu Cesta filmu k divákovi, ktorú viedla riaditeľka Národného kinematografického centra SFÚ Alexandra Strelková. Jej hosťami boli Nikolaj Nikitin za Berlinale a novú iniciatívu School of Film Agents (SOFA), zakladateľ festivalu Avvantura – Film Forum Zadar Sergej Stanojkovski, Diana Tabakov za projekt Doc Alliance a internetový portál DAFilms.cz, Radoslaw Drabik za KinoMedia, Ivan Hronec zo spoločnosti Film Europe Media Company a Ľubica Orechovská za PubRes a Kinematograf. Keď zaznelo, že tvorcovia filmov nemôžu žiť len z predstáv o výnimočnosti svojho diela, ktorá mu má automaticky zaručiť publikum, počas diskusie sa odkrývali možnosti, ako film efektívne sprístupniť divákom. Podľa Drabika je dôležité projektovať pre každý film individuálnu stratégiu a spomenul aj poľský príklad úspešného multiplexového uvádzania snímky Pina (r. Wim Wenders), ktorá mala síce obmedzené nasadenie, ale dobre zacielenou propagáciou sa aj v tejto situácii podarilo osloviť publikum. Keď zaznelo, že filmových festivalov je vo svete azda viac ako filmov samotných, Sergej Stanojkovski objasňoval, ako sa snaží profilovať festival v Zadare. Samozrejme, čoraz výraznejšou témou je online distribúcia, o ktorej hovorila predovšetkým Diana Tabakov. No cesta k pub­liku môže viesť aj cez letné projekcie filmov pod holým nebom, ako ukazuje tunajší projekt putovného kinematografu a stálej letnej scény, ktorý koordinuje Ľubica Orechovská.

Keď na inej diskusii, ktorá sa konala v rámci podujatia Visegrad Film Forum a na ktorej sa zúčastnili zástupcovia filmových fondov z okolitých krajín zaznelo, že cirkulácia filmov medzi susediacimi krajinami je veľmi slabá, diskusia Cesta filmu k divákovi ukázala, ako sa dá táto situácia aspoň čiastočne prekonávať. A táto problematika sa v konečnom dôsledku dotýka aj témy, ktorej sa venujeme v tomto čísle Film.sk.

dan

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.