Českí kritici vyzdvihli debut Okupácia, Myši zvíťazili o fúz

Najviac, spolu až štyri trofeje si z udeľovania Cien českej filmovej kritiky odniesol celovečerný debut režiséra Michala Nohejla Okupácia. Odohráva sa na začiatku obdobia normalizácie počas jednej noci, keď večierok oblastného divadla naruší opitý ruský vojak. Snímka mala celkovo šesť nominácií. V hlasovaní kritikov sa stala filmom roka (producenti Jan Hlavsa, Julie Žáčková) a porazila tak dva koprodukčne slovenské tituly – animovanú Moju afganskú rodinu Michaely Pavlátovej aj výpravný životopis Zátopek Davida Ondříčka. Ten bol rovnako ako režisér ďalšej koprodukčne slovenskej romance Chyby Jan Prušinovský nominovaný aj v kategórii réžia. V nej takisto zvíťazila Okupácia, cenu získal 45-ročný Michal Nohejl, doteraz známy najmä ako režisér reklám. Podľa českej kritiky spája snímka prvky drámy, satiry a čiernej komédie, pritom nekreslí typický, viac či menej čierno-biely dobový obrázok, ale je skôr neveľmi lichotivou „štúdiou národnej povahy“ i zamyslením nad témou hrdinstva. Okupácia zvíťazila aj v kategórii scenár (Marek Šindelka, Vojtěch Mašek, M. Nohejl) a odniesla si aj Cenu innogy pre objav roku (Michal Nohejl). V kategórii dokumentárnych filmov bola nominovaná aj Láska pod kapotou Mira Rema, kritici nakoniec ocenili Jednotku intenzívneho života. Režisérka Adéla Komrzý sa v nej venuje paliatívnej starostlivosti a otázkam, ktoré prináša zomieranie. Zátopek premenil na cenu jedinú zo štyroch nominácií – kritika vyzdvihla výkon Václava Neužila v hlavnej úlohe; medzi herečkami uspela Pavla Gajdošíková v úlohe predavačky Emy v romanci Chyby. Výtvarnú koncepciu koprodukčne aj slovenského filmu Myši patria do neba, ktorú vytvorili Denisa Grimmová, Jan Bubeníček a Jan Kurka, ocenili ako audiovizuálny počin roka. V hlasovaní takmer päťdesiatky českých filmových kritikov a publicistov získal film iba o jeden hlas menej ako ďalšia slovenská animovaná koprodukcia Moja afganská rodina (r. Michaela Pavlátová). Najlepším krátkym filmom sa stala česko-slovenská animovaná snímka Milý tatiDiany Cam Van Nguyen. Celkovo sa o ceny kritiky uchádzalo 16 diel. 

mak

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.