Creative Europe Desk Slovensko informuje

V rámci podprogramu MEDIA budú v decembri uzávierky podporných schém: Podpora TV vysielania, Výzva EACEA/21/2015 (uzávierka 3. 12. 2015), Kinodistribúcia – selektívna schéma, Výzva EACEA/13/2015 (uzávierka 1. 12. 2015) a Podpora filmových festivalov, Výzva EACEA 16/2015 (uzávierka 17. 12. 2015). Podmienky sa ani v jednej zo schém nezmenili: v prípade podpory festivalov je uzávierka určená pre festivaly, ktoré sa budúzačínať medzi 1. májom a 31. októbrom 2016. Tak ako v predchádzajúcej

výzve musia festivaly preukázať, že 70 % programu alebo prinajmenšom 100 dlhometrážnych filmov (prípadne 400 krátkych filmov, ak ide o festival krátkometrážnych filmov) je minimálne z 15 členských krajín podprogramu MEDIA; ďalej platí, že 50 % programu musia tvoriť nenárodné filmy. Prípustné sú festivaly hraných, animovaných a dokumentárnych filmov, neprípustné sú festivaly s iným audiovizuálnym obsahom (napríklad reklamy, živé prenosy, hudobné videá, videohry, amatérske filmy, nenaratívne audiovizuálne diela) a neprípustné sú aj tematické festivaly (napríklad archeológia, antropológia, medicína, ornitológia, veda, životné prostredie, turizmus, šport a pod.). Veľký dôraz sa v procese hodnotenia kladie na efektívnosť v budovaní publika, špeciálne mladého, prostredníctvom akcií, ktoré sa konajú mimo hlavného termínu festivalu, na decentralizáciu tohto programu a zameranie na publikum, ktoré nie je pre žiadajúci festival kmeňové.

Naša kancelária (podprogram Kultúra) v spolupráci s A4 – asociáciou združení pre súčasnú kultúru a s ďalšími partnermi (Goethe Institut a Európsky kontaktný bod) organizuje 8. a 9. decembra v Pisztoryho paláci a v A4 medzinárodnú konferenciu Kultúra a mesto: Sila príťažlivosti. Európski teoretici, kultúrni manažéri, tvorcovia kultúrnych politík, umelci a lokálni politici z Česka, Lotyšska, Rakúska, Slovinska a Slovenska si budú vymieňať skúsenosti a inšpirácie v oblasti kultúrnej politiky a plánovania miest. Ďalšie informácie, podrobný program a možnosti akreditácie nájdete na našej stránke www.cedslovakia.eu, alebo vám ich poskytneme mailom na adrese kultura@cedslovakia.eu.

vs

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Katarína Krnáčová

Katarína Krnáčová

Spomínate si na kreovanie legislatívy o Audiovizuálnom fonde? Ako prebiehalo?  Legislatíva, ktorá napokon v roku 2008 vyústila do prijatia zákona o Audiovizuálnom fonde, sa postupne formovala vyše osemnásť rokov. Prvý návrh na zriadenie filmového fondu totiž predstavilo profesijné združenie filmárov ešte v roku 1990. Potom vznikol štátny fond kultúry Pro Slovakia a v roku 2002 NR SR schválila prvý zákon o Audiovizuálnom fonde. Ten však po zásahu prezidenta Schustera napokon skončil v parlamentnom archíve. Neskôr ministerstvo kultúry zriadilo grantový program AudioVízia, ktorý bol akýmsi štátnym predskokanom verejnoprávneho AVF. Pred časom som túto prehistóriu spracoval do štúdie pre časopis Kino-Ikon aj s odvolaniami na množstvo dokumentov, ktoré som si počas tých 18 rokov zbieral. V roku 2006 prišiel minister kultúry Marek Maďarič, ktorý dal filmárom zelenú na to, aby pripravili argumenty a podklady pre začlenenie návrhu na vznik AVF do programového vyhlásenia vlády. Mal som to šťastie byť pri tom spolu s Ivanom Králikom, Patrikom Paššom, Marianom Urbanom, Petrom Dubeckým aj s ďalšími priateľmi a kolegami, ktorí potom odborne pripomienkovali aj návrh zákona o AVF. Ten napokon 5. 11. 2008 v parlamente prešiel výraznou väčšinou naprieč politickým spektrom, keď za zákon hlasovalo 122 zo 126 prítomných poslancov. Fond bol na svete a zavŕšil sa tak proces odštátnenia slovenskej kinematografie, ktorý sa začal ešte v roku 1990. Bolo vtedy...

Festivaly, ocenenia, prestíž a predátori

Predovšetkým tvorcovia nezávislých filmov, a zvlášť tých, ktoré nedosahujú celovečernú minutáž, totiž nemajú veľa iných možností, ako získať uznanie a dostať svoje diela k širšiemu publiku, než práve filmové festivaly. Úspech na prestížnych filmových podujatiach môže byť pre ďalšiu tvorbu zásadný aj pre tých a tie, čo tvoria autorské celovečerné filmy, ale na malom domácom trhu, akým je napríklad slovenský, nedokážu osloviť dostatočne širokú divácku verejnosť. Filmové ocenenia im neraz pomáhajú získať nielen prestíž a kredit vo filmárskej obci, ale aj koprodukčných partnerov či finančnú podporu na ďalšiu tvorbu. Lenže to, že po cenách a účasti na festivaloch, je neutíchajúci dopyt, môže podnecovať aj nie práve etické podnikateľské praktiky. Trh s márnivosťou, obchod s „prestížou“ Obchodovanie s túžbou po viditeľnosti a úspechu sa týka prakticky všetkých oblastí verejného života. Na Slovensku začalo kvitnúť už pred viac ako dvoma desaťročiami. Zakaždým stálo na podobnom biznis modeli: obchodníci napríklad nabádali podnikateľov, aby za poplatok zverejňovali informácie o svojich firmách v komerčných registroch a zároveň sa stávali ich (jedinými) odberateľmi, alebo cielili na samoľúbosť verejne činných osôb, umelcov či vedcov, keď im núkali, opäť za poplatok, zaradenie hesla s ich menom napríklad do encyklopédie Who is who na Slovensku. Čo na tom, že encyklopédiu...

Objednávka, experiment, zábava

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Poľnohospodársky film Miliardy kvapiek života, ktorý v normalizačných časoch nakrútil Milan Černák, je formálnym vrcholom objednávkového „žánru“. V prvej polovici 70. rokov minulého storočia vzniklo napriek normalizácii viacero pozoruhodných krátkych filmov. Sú medzi nimi aj širokouhlé farebné snímky nakrútené na štátnu objednávku. Po viacerých „prešľapoch“ z konca 60. rokov – čím myslím až príliš slobodný prístup k spracúvanej látke – mohol režisér Milan Černák, podobne ako viacerí iní tvorcovia, ktorých bolo treba „upratať“, nakrúcať len určitý typ filmov. Takto v roku 1974 vytvoril aj krátky film o zvyšovaní úrody prostredníctvom zavlažovania – Miliardy kvapiek života.  „Nikdy som nerobil poľnohospodárske filmy, ale prišlo obdobie, keď som ,za odmenu‘ dostával robiť filmy len o odpade, poľnohospodárstve a podobne (...) Takže som si povedal, že keď už mám robiť film o poľnohospodárstve, nech je taký, aký ešte nebol!“ povedal Milan Černák v rozhovore pre Film.sk v roku 2022. A skutočne, z vizuálneho hľadiska vytvoril v spolupráci s kameramanom Vladimírom Hollošom a s hlavným technológom kolibských filmových laboratórií Róbertom Hardonyim nevšedné dielko.  Filmový obraz sa v Miliardách kvapiek života podchvíľou rozdeľuje na dve, tri, ba až na deväť geometricky rovnakých častí, v ktorých sa zjavujú, ožívajú, chvejú...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.