Creative Europe Desk Slovensko informuje

V apríli majú uzávierku tri výzvy schém podprogramu MEDIA, ktoré využívajú slovenskí žiadatelia najčastejšie.

– Výzva EACEA/18/2015, Vývoj – jednotlivé projekty, uzávierka je 21. apríla 2016. Je to schéma, do ktorej prichádza zo Slovenska najviac žiadostí. Zároveň ide vzhľadom na celkový počet žiadostí z celej Európy o schému, v ktorej je najväčšia konkurencia a šancu uspieť majú iba skutočne kvalitne pripravené projekty. Musia to byť projekty, ktoré majú originálnu a dobre spracovanú tému s potenciálom európskej koprodukcie a distribúcie. Keďže podprogram MEDIA je definovaný ako podpora audiovizuálneho priemyslu (nie tvorby), je takisto dôležité, aký profil má spoločnosť, ktorá žiadosť podáva, či má za sebou adekvátne skúsenosti a či rozumie mechanizmom medzinárodných trhov. To všetko si, samozrejme, vyžaduje dostatočný čas na prípravu žiadosti. Ak je projekt napísaný na poslednú chvíľu, celkom určite sa to odrazí na jeho kvalite a následne nízkom hodnotení. Všetkým potenciálnym žiadateľom odporúčame, aby prišli svoje projekty včas (tri-štyri týždne pred uzávierkou) konzultovať do našej kancelárie a aby prišli druhýkrát v okamihu, keď budú mať vyplnené formuláre (najneskôr týždeň pred uzávierkou). Väčšina úspešných projektov našu ponuku konzultácií využila, väčšina neúspešných žiadateľov nie.

– Výzva EACEA/16/2015, Podpora filmových festivalov, uzávierka je 28. apríla. Podmienky ostávajú v zásade podobné ako v predchádzajúcej výzve. Okrem splnenia základných podmienok (v programe musí byť najmenej 70 % filmov alebo minimálne 100 dlhometrážnych, prípadne 400 krátkometrážnych filmov z členských krajín MEDIA) sa berú do úvahy i ďalšie kritériá, napríklad ako festival pracuje s mladým publikom, ako sa snaží o zvyšovanie jeho mediálnej gramotnosti, aké aktivity vyvíja v čase mimo konania samotného festivalu a podobne.

– Výzva EACEA/06/2016, Podpora tréningu, má uzávierku 14. apríla a je určená spoločnostiam, ktoré realizujú tréningové programy pre profesionálov v rámci európskeho audiovizuálneho priemyslu v niekoľkých oblastiach:
– získavanie publika a tvorba, marketing, distribúcia a využívanie diel (s dôrazom na nové metódy, založené na digitálnych technológiách),
– finančné a obchodné riadenie s dôrazom na inovatívne prístupy k finančným prostriedkom a nové obchodné modely produkcie a distribúcie európskych diel,
– vývoj a produkovanie audiovizuálnych diel,
– prechod na digitálne technológie.

Kancelária Creative Europe Desk Slovensko organizuje 26. apríla v priestoroch Tabačky Kulturfabrik v Košiciach informačné stretnutie s cieľom predstaviť komunitárny grantový program Kreatívna Európa – podprogram Kultúra, jeho špecifiká, deadliny, výzvy a novinky, ako aj zákonitosti týkajúce sa projektovej žiadosti a jej hodnotenia.

Naša kancelária je zároveň spoluorganizátorom podujatia Visegrad Film Forum a v rámci neho participuje hlavne na seminári Práca s publikom a mediálna gramotnosť, ktorý sa bude konať 8. apríla na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU. Práca s publikom a mediálna gramotnosť je jednou z nosných tém programu Kreatívna Európa a na seminári predstavia svoje úspešné projekty viaceré medzinárodné spoločnosti.

vs

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Katarína Krnáčová

Katarína Krnáčová

Spomínate si na kreovanie legislatívy o Audiovizuálnom fonde? Ako prebiehalo?  Legislatíva, ktorá napokon v roku 2008 vyústila do prijatia zákona o Audiovizuálnom fonde, sa postupne formovala vyše osemnásť rokov. Prvý návrh na zriadenie filmového fondu totiž predstavilo profesijné združenie filmárov ešte v roku 1990. Potom vznikol štátny fond kultúry Pro Slovakia a v roku 2002 NR SR schválila prvý zákon o Audiovizuálnom fonde. Ten však po zásahu prezidenta Schustera napokon skončil v parlamentnom archíve. Neskôr ministerstvo kultúry zriadilo grantový program AudioVízia, ktorý bol akýmsi štátnym predskokanom verejnoprávneho AVF. Pred časom som túto prehistóriu spracoval do štúdie pre časopis Kino-Ikon aj s odvolaniami na množstvo dokumentov, ktoré som si počas tých 18 rokov zbieral. V roku 2006 prišiel minister kultúry Marek Maďarič, ktorý dal filmárom zelenú na to, aby pripravili argumenty a podklady pre začlenenie návrhu na vznik AVF do programového vyhlásenia vlády. Mal som to šťastie byť pri tom spolu s Ivanom Králikom, Patrikom Paššom, Marianom Urbanom, Petrom Dubeckým aj s ďalšími priateľmi a kolegami, ktorí potom odborne pripomienkovali aj návrh zákona o AVF. Ten napokon 5. 11. 2008 v parlamente prešiel výraznou väčšinou naprieč politickým spektrom, keď za zákon hlasovalo 122 zo 126 prítomných poslancov. Fond bol na svete a zavŕšil sa tak proces odštátnenia slovenskej kinematografie, ktorý sa začal ešte v roku 1990. Bolo vtedy...

Festivaly, ocenenia, prestíž a predátori

Predovšetkým tvorcovia nezávislých filmov, a zvlášť tých, ktoré nedosahujú celovečernú minutáž, totiž nemajú veľa iných možností, ako získať uznanie a dostať svoje diela k širšiemu publiku, než práve filmové festivaly. Úspech na prestížnych filmových podujatiach môže byť pre ďalšiu tvorbu zásadný aj pre tých a tie, čo tvoria autorské celovečerné filmy, ale na malom domácom trhu, akým je napríklad slovenský, nedokážu osloviť dostatočne širokú divácku verejnosť. Filmové ocenenia im neraz pomáhajú získať nielen prestíž a kredit vo filmárskej obci, ale aj koprodukčných partnerov či finančnú podporu na ďalšiu tvorbu. Lenže to, že po cenách a účasti na festivaloch, je neutíchajúci dopyt, môže podnecovať aj nie práve etické podnikateľské praktiky. Trh s márnivosťou, obchod s „prestížou“ Obchodovanie s túžbou po viditeľnosti a úspechu sa týka prakticky všetkých oblastí verejného života. Na Slovensku začalo kvitnúť už pred viac ako dvoma desaťročiami. Zakaždým stálo na podobnom biznis modeli: obchodníci napríklad nabádali podnikateľov, aby za poplatok zverejňovali informácie o svojich firmách v komerčných registroch a zároveň sa stávali ich (jedinými) odberateľmi, alebo cielili na samoľúbosť verejne činných osôb, umelcov či vedcov, keď im núkali, opäť za poplatok, zaradenie hesla s ich menom napríklad do encyklopédie Who is who na Slovensku. Čo na tom, že encyklopédiu...

Objednávka, experiment, zábava

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Poľnohospodársky film Miliardy kvapiek života, ktorý v normalizačných časoch nakrútil Milan Černák, je formálnym vrcholom objednávkového „žánru“. V prvej polovici 70. rokov minulého storočia vzniklo napriek normalizácii viacero pozoruhodných krátkych filmov. Sú medzi nimi aj širokouhlé farebné snímky nakrútené na štátnu objednávku. Po viacerých „prešľapoch“ z konca 60. rokov – čím myslím až príliš slobodný prístup k spracúvanej látke – mohol režisér Milan Černák, podobne ako viacerí iní tvorcovia, ktorých bolo treba „upratať“, nakrúcať len určitý typ filmov. Takto v roku 1974 vytvoril aj krátky film o zvyšovaní úrody prostredníctvom zavlažovania – Miliardy kvapiek života.  „Nikdy som nerobil poľnohospodárske filmy, ale prišlo obdobie, keď som ,za odmenu‘ dostával robiť filmy len o odpade, poľnohospodárstve a podobne (...) Takže som si povedal, že keď už mám robiť film o poľnohospodárstve, nech je taký, aký ešte nebol!“ povedal Milan Černák v rozhovore pre Film.sk v roku 2022. A skutočne, z vizuálneho hľadiska vytvoril v spolupráci s kameramanom Vladimírom Hollošom a s hlavným technológom kolibských filmových laboratórií Róbertom Hardonyim nevšedné dielko.  Filmový obraz sa v Miliardách kvapiek života podchvíľou rozdeľuje na dve, tri, ba až na deväť geometricky rovnakých častí, v ktorých sa zjavujú, ožívajú, chvejú...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.