Creative Europe Desk Slovensko informuje

Vo februári majú uzávierky nasledujúce schémy programu Kreatívna Európa, podprogram MEDIA:

1. Výzva EACEA/31/2018, Prístup na trh (uzávierka 7. 2. 2019). V jej rámci je možné žiadať podporu na aktivity zamerané na:

– uľahčenie európskych a medzinárodných koprodukcií vrátane krátkych filmov, videohier, televíznych seriálov a krížových médií,

– uľahčenie prístupu k profesionálnym audiovizuálnym obchodným podujatiam a trhom a využívanie online obchodných nástrojov v Európe i mimo nej,

– uľahčenie šírenia európskych diel vrátane krátkych filmov v Európe a vo svete na všetkých platformách vo všetkých formátoch.

Výzva rozdeľuje projekty na 3 typy:

Akcia 1: Trhy pre európskych audiovizuálnych profesionálov
Akcie na podporu prístupu európskych filmových profesionálov a európskych filmových diel na profesionálne audiovizuálne trhy v Európe i mimo nej (napr. koprodukčné fóra, finančné iniciatívy, trhy pre dokončené diela).

Akcia 2: Online nástroje podporujúce výmenu informácií a kontaktov

– tvorba databáz a/alebo siete databáz európskych audiovizuálnych diel a profesionálov určených audiovizuálnym profesionálom,

– tvorba inovatívnych online nástrojov pre európsky audiovizuálny priemysel využívajúcich najnovšie digitálne technológie. 

Akcia 3: Aktivity propagujúce európske diela

– propagácia európskej kinematografie (organizácie zastupujúce aspoň 15 krajín MEDIA),

– propagačné iniciatívy a platformy, ktoré majú za cieľ vytvoriť inovatívne spôsoby distribúcie európskych audiovizuálnych diel a výmenu informácií medzi európskymi profesionálmi (zoskupenia aspoň 3 rôznych organizácií z 3 rôznych krajín MEDIA).

2. Výzva EACEA/23/2018, Vývoj – balíky projektov (uzávierka 20. 2.  2019) 

Táto schéma je určená pre nezávislé európske produkčné spoločnosti, ktoré existujú najmenej 36 mesiacov a preukážu, že ako väčšinový producent produkovali dielo v období 5 rokov pred podaním žiadosti a toto dielo bolo komerčne distribuované najmenej v 3 zahraničných teritóriách.  

Finančnú podporu je možné žiadať na podporu vývoja 3 až 5 projektov, každý projekt môže získať podporu vo výške od 10 000 do 60 000 eur, čo môže predstavovať maximálne 50 % rozpočtu na vývoj. Celková výška podpory na celý balík sa pohybuje od 70 000 do 200 000 eur. Producent môže do balíka zaradiť navyše aj 1 krátky film (do 20 minút), ide o možnosť podpory mladých talentov. Stále platí, že nakrúcanie žiadneho z projektov v balíku sa nemôže začať skôr ako 8 mesiacov po podaní žiadosti.

vs

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Katarína Krnáčová

Katarína Krnáčová

Spomínate si na kreovanie legislatívy o Audiovizuálnom fonde? Ako prebiehalo?  Legislatíva, ktorá napokon v roku 2008 vyústila do prijatia zákona o Audiovizuálnom fonde, sa postupne formovala vyše osemnásť rokov. Prvý návrh na zriadenie filmového fondu totiž predstavilo profesijné združenie filmárov ešte v roku 1990. Potom vznikol štátny fond kultúry Pro Slovakia a v roku 2002 NR SR schválila prvý zákon o Audiovizuálnom fonde. Ten však po zásahu prezidenta Schustera napokon skončil v parlamentnom archíve. Neskôr ministerstvo kultúry zriadilo grantový program AudioVízia, ktorý bol akýmsi štátnym predskokanom verejnoprávneho AVF. Pred časom som túto prehistóriu spracoval do štúdie pre časopis Kino-Ikon aj s odvolaniami na množstvo dokumentov, ktoré som si počas tých 18 rokov zbieral. V roku 2006 prišiel minister kultúry Marek Maďarič, ktorý dal filmárom zelenú na to, aby pripravili argumenty a podklady pre začlenenie návrhu na vznik AVF do programového vyhlásenia vlády. Mal som to šťastie byť pri tom spolu s Ivanom Králikom, Patrikom Paššom, Marianom Urbanom, Petrom Dubeckým aj s ďalšími priateľmi a kolegami, ktorí potom odborne pripomienkovali aj návrh zákona o AVF. Ten napokon 5. 11. 2008 v parlamente prešiel výraznou väčšinou naprieč politickým spektrom, keď za zákon hlasovalo 122 zo 126 prítomných poslancov. Fond bol na svete a zavŕšil sa tak proces odštátnenia slovenskej kinematografie, ktorý sa začal ešte v roku 1990. Bolo vtedy...

Festivaly, ocenenia, prestíž a predátori

Predovšetkým tvorcovia nezávislých filmov, a zvlášť tých, ktoré nedosahujú celovečernú minutáž, totiž nemajú veľa iných možností, ako získať uznanie a dostať svoje diela k širšiemu publiku, než práve filmové festivaly. Úspech na prestížnych filmových podujatiach môže byť pre ďalšiu tvorbu zásadný aj pre tých a tie, čo tvoria autorské celovečerné filmy, ale na malom domácom trhu, akým je napríklad slovenský, nedokážu osloviť dostatočne širokú divácku verejnosť. Filmové ocenenia im neraz pomáhajú získať nielen prestíž a kredit vo filmárskej obci, ale aj koprodukčných partnerov či finančnú podporu na ďalšiu tvorbu. Lenže to, že po cenách a účasti na festivaloch, je neutíchajúci dopyt, môže podnecovať aj nie práve etické podnikateľské praktiky. Trh s márnivosťou, obchod s „prestížou“ Obchodovanie s túžbou po viditeľnosti a úspechu sa týka prakticky všetkých oblastí verejného života. Na Slovensku začalo kvitnúť už pred viac ako dvoma desaťročiami. Zakaždým stálo na podobnom biznis modeli: obchodníci napríklad nabádali podnikateľov, aby za poplatok zverejňovali informácie o svojich firmách v komerčných registroch a zároveň sa stávali ich (jedinými) odberateľmi, alebo cielili na samoľúbosť verejne činných osôb, umelcov či vedcov, keď im núkali, opäť za poplatok, zaradenie hesla s ich menom napríklad do encyklopédie Who is who na Slovensku. Čo na tom, že encyklopédiu...

Objednávka, experiment, zábava

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Poľnohospodársky film Miliardy kvapiek života, ktorý v normalizačných časoch nakrútil Milan Černák, je formálnym vrcholom objednávkového „žánru“. V prvej polovici 70. rokov minulého storočia vzniklo napriek normalizácii viacero pozoruhodných krátkych filmov. Sú medzi nimi aj širokouhlé farebné snímky nakrútené na štátnu objednávku. Po viacerých „prešľapoch“ z konca 60. rokov – čím myslím až príliš slobodný prístup k spracúvanej látke – mohol režisér Milan Černák, podobne ako viacerí iní tvorcovia, ktorých bolo treba „upratať“, nakrúcať len určitý typ filmov. Takto v roku 1974 vytvoril aj krátky film o zvyšovaní úrody prostredníctvom zavlažovania – Miliardy kvapiek života.  „Nikdy som nerobil poľnohospodárske filmy, ale prišlo obdobie, keď som ,za odmenu‘ dostával robiť filmy len o odpade, poľnohospodárstve a podobne (...) Takže som si povedal, že keď už mám robiť film o poľnohospodárstve, nech je taký, aký ešte nebol!“ povedal Milan Černák v rozhovore pre Film.sk v roku 2022. A skutočne, z vizuálneho hľadiska vytvoril v spolupráci s kameramanom Vladimírom Hollošom a s hlavným technológom kolibských filmových laboratórií Róbertom Hardonyim nevšedné dielko.  Filmový obraz sa v Miliardách kvapiek života podchvíľou rozdeľuje na dve, tri, ba až na deväť geometricky rovnakých častí, v ktorých sa zjavujú, ožívajú, chvejú...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.