Creative Europe Desk Slovensko informuje

Počas februárového Berlinale sa uskutočnilo niekoľko prezentácií zástupcov Európskej komisie a Výkonnej agentúry EACEA v súvislosti s aktuálnym stavom implementácie novej generácie programu Kreatívna Európa. Z prezentácií vyplynulo niekoľko zásadných faktov: schválený návrh nového programu je v Európskom parlamente pripravený na rokovanie a následné prijatie. Malo by sa to stať koncom marca alebo začiatkom apríla na posledných zasadaniach parlamentu. Ďalšie kroky, ako je definitívne schválenie Radou a ďalšími inštitúciami a následná implementácia, budú už záležitosťou novozvoleného Európskeho parlamentu a Komisie v druhej polovici roku 2019. V novom programe sa bude klásť dôraz na hudobný priemysel a mobilitu umelcov v rámci podprogramu Kultúra, na vyšší stupeň spolupráce medzi subjektmi a na prácu s publikum v podprograme MEDIA. Začiatkom marca by zároveň mala byť zverejnená správa komisie ustanovenej na definovanie problémov a možných riešení v otázke „level playing field“, čo znamená vyrovnávanie rozdielov medzi jednotlivými krajinami programu a ich audiovizuálnym priemyslom (hlavne medzi veľkými krajinami a krajinami s nízkou audiovizuálnou kapacitou). V oblasti podpory vývoja je stále aktuálnou otázkou, ako riešiť vysokú administratívnu náročnosť schémy podpory vývoja jednotlivých projektov, v rámci schémy podpory festivalov sa bude klásť omnoho väčší dôraz na spoluprácu medzi festivalmi. 

V marci majú uzávierku dve schémy: EACEA/26/2018, Medzinárodné koprodukčné fondy (uzávierka 6. 3.) a EACEA/33/2018, Podpora filmového vzdelávania (uzávierka 7. 3.). V prípade druhej schémy ide hlavne o podporu s nasledujúcimi podmienkami:

Prípustné aktivity

– Cieľom žiadosti je vytvoriť katalóg dôležitých európskych audiovizuálnych diel, ich pedagogického využitia a mechanizmov, ktoré umožnia ich sprístupnenie cieľovej skupine. Katalóg musí obsahovať minimálne 7 hraných filmov, práva na ne musí mať žiadateľ minimálne na obdobie 3 rokov vo všetkých členských štátoch MEDIA. Jazykové verzie všetkých členských štátov (dabing, titulkovanie) musí mať väčšina diel v katalógu. Náklady na práva a rôzne jazykové verzie sú prípustnými nákladmi projektu. 

– Cieľová skupina: deti/mladí ľudia od 11 do 18 rokov, predovšetkým žiaci druhého stupňa základných škôl a študenti stredných škôl.

Oprávnení žiadatelia

Konzorcium spoločností, ktoré majú nástroje a kapacitu na realizáciu projektu. Konzorcium musí mať najmenej 3 členov (žiadateľ plus ďalšie dve spoločnosti) z 3 rôznych krajín MEDIA. Prípustné organizácie: súkromné spoločnosti, neziskové organizácie, iniciatívy zamerané na filmové vzdelávanie a mediálnu gramotnosť vrátane filmových inštitútov, inštitúcií filmového dedičstva, festivalov, filmových klubov a iných organizácií aktívne pôsobiacich v oblasti filmového vzdelávania.

Financovanie – maximálne 80 % z celkových oprávnených nákladov na projekt. 

vs

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Katarína Krnáčová

Katarína Krnáčová

Spomínate si na kreovanie legislatívy o Audiovizuálnom fonde? Ako prebiehalo?  Legislatíva, ktorá napokon v roku 2008 vyústila do prijatia zákona o Audiovizuálnom fonde, sa postupne formovala vyše osemnásť rokov. Prvý návrh na zriadenie filmového fondu totiž predstavilo profesijné združenie filmárov ešte v roku 1990. Potom vznikol štátny fond kultúry Pro Slovakia a v roku 2002 NR SR schválila prvý zákon o Audiovizuálnom fonde. Ten však po zásahu prezidenta Schustera napokon skončil v parlamentnom archíve. Neskôr ministerstvo kultúry zriadilo grantový program AudioVízia, ktorý bol akýmsi štátnym predskokanom verejnoprávneho AVF. Pred časom som túto prehistóriu spracoval do štúdie pre časopis Kino-Ikon aj s odvolaniami na množstvo dokumentov, ktoré som si počas tých 18 rokov zbieral. V roku 2006 prišiel minister kultúry Marek Maďarič, ktorý dal filmárom zelenú na to, aby pripravili argumenty a podklady pre začlenenie návrhu na vznik AVF do programového vyhlásenia vlády. Mal som to šťastie byť pri tom spolu s Ivanom Králikom, Patrikom Paššom, Marianom Urbanom, Petrom Dubeckým aj s ďalšími priateľmi a kolegami, ktorí potom odborne pripomienkovali aj návrh zákona o AVF. Ten napokon 5. 11. 2008 v parlamente prešiel výraznou väčšinou naprieč politickým spektrom, keď za zákon hlasovalo 122 zo 126 prítomných poslancov. Fond bol na svete a zavŕšil sa tak proces odštátnenia slovenskej kinematografie, ktorý sa začal ešte v roku 1990. Bolo vtedy...

Festivaly, ocenenia, prestíž a predátori

Predovšetkým tvorcovia nezávislých filmov, a zvlášť tých, ktoré nedosahujú celovečernú minutáž, totiž nemajú veľa iných možností, ako získať uznanie a dostať svoje diela k širšiemu publiku, než práve filmové festivaly. Úspech na prestížnych filmových podujatiach môže byť pre ďalšiu tvorbu zásadný aj pre tých a tie, čo tvoria autorské celovečerné filmy, ale na malom domácom trhu, akým je napríklad slovenský, nedokážu osloviť dostatočne širokú divácku verejnosť. Filmové ocenenia im neraz pomáhajú získať nielen prestíž a kredit vo filmárskej obci, ale aj koprodukčných partnerov či finančnú podporu na ďalšiu tvorbu. Lenže to, že po cenách a účasti na festivaloch, je neutíchajúci dopyt, môže podnecovať aj nie práve etické podnikateľské praktiky. Trh s márnivosťou, obchod s „prestížou“ Obchodovanie s túžbou po viditeľnosti a úspechu sa týka prakticky všetkých oblastí verejného života. Na Slovensku začalo kvitnúť už pred viac ako dvoma desaťročiami. Zakaždým stálo na podobnom biznis modeli: obchodníci napríklad nabádali podnikateľov, aby za poplatok zverejňovali informácie o svojich firmách v komerčných registroch a zároveň sa stávali ich (jedinými) odberateľmi, alebo cielili na samoľúbosť verejne činných osôb, umelcov či vedcov, keď im núkali, opäť za poplatok, zaradenie hesla s ich menom napríklad do encyklopédie Who is who na Slovensku. Čo na tom, že encyklopédiu...

Objednávka, experiment, zábava

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Poľnohospodársky film Miliardy kvapiek života, ktorý v normalizačných časoch nakrútil Milan Černák, je formálnym vrcholom objednávkového „žánru“. V prvej polovici 70. rokov minulého storočia vzniklo napriek normalizácii viacero pozoruhodných krátkych filmov. Sú medzi nimi aj širokouhlé farebné snímky nakrútené na štátnu objednávku. Po viacerých „prešľapoch“ z konca 60. rokov – čím myslím až príliš slobodný prístup k spracúvanej látke – mohol režisér Milan Černák, podobne ako viacerí iní tvorcovia, ktorých bolo treba „upratať“, nakrúcať len určitý typ filmov. Takto v roku 1974 vytvoril aj krátky film o zvyšovaní úrody prostredníctvom zavlažovania – Miliardy kvapiek života.  „Nikdy som nerobil poľnohospodárske filmy, ale prišlo obdobie, keď som ,za odmenu‘ dostával robiť filmy len o odpade, poľnohospodárstve a podobne (...) Takže som si povedal, že keď už mám robiť film o poľnohospodárstve, nech je taký, aký ešte nebol!“ povedal Milan Černák v rozhovore pre Film.sk v roku 2022. A skutočne, z vizuálneho hľadiska vytvoril v spolupráci s kameramanom Vladimírom Hollošom a s hlavným technológom kolibských filmových laboratórií Róbertom Hardonyim nevšedné dielko.  Filmový obraz sa v Miliardách kvapiek života podchvíľou rozdeľuje na dve, tri, ba až na deväť geometricky rovnakých častí, v ktorých sa zjavujú, ožívajú, chvejú...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.