Creative Europe Desk Slovensko informuje

V dňoch 24. a 25. 10. sa v Bruseli uskutočnilo každoročné stretnutie kancelárií Creative Europe so zástupcami Európskej komisie a Výkonnej agentúry EACEA. Cieľom bolo získať aktuálne informácie o vývoji zmien v jednotlivých výzvach a výhľad do budúcnosti, hlavne východiská novej generácie programu Kreatívna Európa, platnej od roku 2021. Čo sa týka posledného bodu, aktuálne prebehlo prvé kolo schvaľovania medzi Európskou komisiou, Európskym parlamentom a Európskou radou a návrh sa vracia do EK s tým, aby zapracovala pripomienky EP a ER. Najzaujímavejší bod je rozpočet: Európska komisia navrhla pôvodne 1,8 miliardy eur, Európsky parlament zvýšil sumu na 2,8 miliardy a rada ju vrátila na 1,8 miliardy. Debata súvisí aj s ďalšími prioritami Európskej únie, ako sú migranti a bezpečnosť, s premennými, ako je brexit, a takisto s tým, ako sa upraví odvod jednotlivých členských štátov do spoločného rozpočtu (aj tu majú EK, EP a ER rôzne názory). Zmenilo sa aj zloženie kultúrneho výboru EP, až 80 percent tvoria noví členovia. V zásade sa však v novom návrhu programu Kreatívna Európa nič podstatné nemení, oblasti, v ktorých bude možné podávať žiadosti, ostávajú rovnaké. No mení sa filozofia niektorých schém. V podprograme MEDIA sú zachované všetky podpory z minulosti, no stále prebieha debata o tom, ako zjednodušiť jednotlivé schémy a znížiť administratívnu náročnosť. Niektoré zmeny sme si už mohli vyskúšať, ide napríklad o jedinú žiadosť v rámci automatickej podpory kinodistribúcie alebo o podávanie žiadostí sales agentom v rámci selektívnej podpory kinodistribúcie. Obe úpravy hodnotí komisia ako krok správnym smerom. Od roku 2021 sa prejde na úplné elektronické podávanie žiadostí cez nový portál Funding and Tender Opportunities Portal, ktorý funguje už aj dnes, zatiaľ paralelne so starým portálom. Mení sa podporný finančný mechanizmus (Guarantee Facility), ktorý celý prejde do mechanizmu spoločného pre všetky programy. Nový program Kreatívna Európa ovplyvní aj legislatívny vývoj, prijali sa dve nové smernice (o autorských právach – DSM Copyright Directive a o vysielaní – Online Broadcasting Directive) a bude sa klásť dôraz na rodovú vyváženosť a ekológiu.

vs

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Katarína Krnáčová

Katarína Krnáčová

Spomínate si na kreovanie legislatívy o Audiovizuálnom fonde? Ako prebiehalo?  Legislatíva, ktorá napokon v roku 2008 vyústila do prijatia zákona o Audiovizuálnom fonde, sa postupne formovala vyše osemnásť rokov. Prvý návrh na zriadenie filmového fondu totiž predstavilo profesijné združenie filmárov ešte v roku 1990. Potom vznikol štátny fond kultúry Pro Slovakia a v roku 2002 NR SR schválila prvý zákon o Audiovizuálnom fonde. Ten však po zásahu prezidenta Schustera napokon skončil v parlamentnom archíve. Neskôr ministerstvo kultúry zriadilo grantový program AudioVízia, ktorý bol akýmsi štátnym predskokanom verejnoprávneho AVF. Pred časom som túto prehistóriu spracoval do štúdie pre časopis Kino-Ikon aj s odvolaniami na množstvo dokumentov, ktoré som si počas tých 18 rokov zbieral. V roku 2006 prišiel minister kultúry Marek Maďarič, ktorý dal filmárom zelenú na to, aby pripravili argumenty a podklady pre začlenenie návrhu na vznik AVF do programového vyhlásenia vlády. Mal som to šťastie byť pri tom spolu s Ivanom Králikom, Patrikom Paššom, Marianom Urbanom, Petrom Dubeckým aj s ďalšími priateľmi a kolegami, ktorí potom odborne pripomienkovali aj návrh zákona o AVF. Ten napokon 5. 11. 2008 v parlamente prešiel výraznou väčšinou naprieč politickým spektrom, keď za zákon hlasovalo 122 zo 126 prítomných poslancov. Fond bol na svete a zavŕšil sa tak proces odštátnenia slovenskej kinematografie, ktorý sa začal ešte v roku 1990. Bolo vtedy...

Festivaly, ocenenia, prestíž a predátori

Predovšetkým tvorcovia nezávislých filmov, a zvlášť tých, ktoré nedosahujú celovečernú minutáž, totiž nemajú veľa iných možností, ako získať uznanie a dostať svoje diela k širšiemu publiku, než práve filmové festivaly. Úspech na prestížnych filmových podujatiach môže byť pre ďalšiu tvorbu zásadný aj pre tých a tie, čo tvoria autorské celovečerné filmy, ale na malom domácom trhu, akým je napríklad slovenský, nedokážu osloviť dostatočne širokú divácku verejnosť. Filmové ocenenia im neraz pomáhajú získať nielen prestíž a kredit vo filmárskej obci, ale aj koprodukčných partnerov či finančnú podporu na ďalšiu tvorbu. Lenže to, že po cenách a účasti na festivaloch, je neutíchajúci dopyt, môže podnecovať aj nie práve etické podnikateľské praktiky. Trh s márnivosťou, obchod s „prestížou“ Obchodovanie s túžbou po viditeľnosti a úspechu sa týka prakticky všetkých oblastí verejného života. Na Slovensku začalo kvitnúť už pred viac ako dvoma desaťročiami. Zakaždým stálo na podobnom biznis modeli: obchodníci napríklad nabádali podnikateľov, aby za poplatok zverejňovali informácie o svojich firmách v komerčných registroch a zároveň sa stávali ich (jedinými) odberateľmi, alebo cielili na samoľúbosť verejne činných osôb, umelcov či vedcov, keď im núkali, opäť za poplatok, zaradenie hesla s ich menom napríklad do encyklopédie Who is who na Slovensku. Čo na tom, že encyklopédiu...

Objednávka, experiment, zábava

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Poľnohospodársky film Miliardy kvapiek života, ktorý v normalizačných časoch nakrútil Milan Černák, je formálnym vrcholom objednávkového „žánru“. V prvej polovici 70. rokov minulého storočia vzniklo napriek normalizácii viacero pozoruhodných krátkych filmov. Sú medzi nimi aj širokouhlé farebné snímky nakrútené na štátnu objednávku. Po viacerých „prešľapoch“ z konca 60. rokov – čím myslím až príliš slobodný prístup k spracúvanej látke – mohol režisér Milan Černák, podobne ako viacerí iní tvorcovia, ktorých bolo treba „upratať“, nakrúcať len určitý typ filmov. Takto v roku 1974 vytvoril aj krátky film o zvyšovaní úrody prostredníctvom zavlažovania – Miliardy kvapiek života.  „Nikdy som nerobil poľnohospodárske filmy, ale prišlo obdobie, keď som ,za odmenu‘ dostával robiť filmy len o odpade, poľnohospodárstve a podobne (...) Takže som si povedal, že keď už mám robiť film o poľnohospodárstve, nech je taký, aký ešte nebol!“ povedal Milan Černák v rozhovore pre Film.sk v roku 2022. A skutočne, z vizuálneho hľadiska vytvoril v spolupráci s kameramanom Vladimírom Hollošom a s hlavným technológom kolibských filmových laboratórií Róbertom Hardonyim nevšedné dielko.  Filmový obraz sa v Miliardách kvapiek života podchvíľou rozdeľuje na dve, tri, ba až na deväť geometricky rovnakých častí, v ktorých sa zjavujú, ožívajú, chvejú...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.