Creative Europe Desk Slovensko informuje

V roku 2019 dosiahli slovenskí žiadatelia v rámci programu Kreatívna Európa veľmi slušné výsledky. Suma celkovej podpory dosiahla 1 249 237 eur, z toho v podprograme Kultúra 569 208 eur a v podprograme MEDIA 680 029 eur.

V prípade podprogramu Kultúra má kancelária CED k dispozícii iba celkové sumy na podporené projekty slovenských žiadateľov a celkové sumy určené pre spoluorganizátorov z jednotlivých krajín. 

Celková suma podpory pre slovenské subjekty v rámci podprogramu Kultúra bola v minulom roku 569 208 eur, z toho 200 000 eur získala SNG/Kunsthalle (projekt Eastern Sugar) ako žiadateľ a hlavný organizátor v rámci schémy Projekty európskej spolupráce/Projekty menšieho rozsahu. V rámci tej istej schémy získali 3 slovenské spoločnosti (Divadelný ústav – projekt Classics in the Graphic Novel, Pohoda Festival – projekt Green Europe Experience a Talentum – projekt Music Bridge Art Project) ako spoluorganizátori celkovo 183 492 eur. V rámci schémy Projekty európskej spolupráce/Projekty väčšieho rozsahu získala jedna slovenská spoločnosť (CVTI – projekt Ebooks on Demand Networking) ako spoluorganizátor 129 091 eur a v rámci schémy Literárny preklad získala jedna slovenská spoločnosť ako žiadateľ (BRAK – projekt Introduction to European Graphic Novel in Slovakia) 56 625 eur.

V rámci podprogramu MEDIA v roku 2019 získali slovenské spoločnosti celkovo 680 029 eur (čo považujeme za solídny výsledok v meniacom sa svete programu Kreatívna Európa – MEDIA), z toho najviac, 244 760 eur, v rámci automatickej podpory kinodistribúcie. Pozitívne je, že po dlhom čase máme znovu úspešného žiadateľa v rámci podpory vývoja balíkov projektov (Punkchart Film, balík 3 projektov: dokument Zóna, seriál Domov nejdeš a dokument 60 minút, podpora 105 000 eur). V rámci podpory európskych audiovizuálnych diel online máme dve slovenské spoločnosti ako partnerov dvoch českých žiadateľov (projekty DAFilms a Kinedok), k dispozícii je iba celková suma pre slovenské partnerské spoločnosti vo výške 30 913 eur; to isté platí pre výsledky podpory tréningu (dve české spoločnosti ako žiadatelia: Ex Oriente získal celkovo 182 656 eur, DOK.incubator 145 521 eur, z toho na Slovensku preinvestovali 38 027 eur, respektíve 26 600 eur).

V rámci výberovej podpory kinodistribúcie boli žiadateľmi podľa nových pravidiel predajcovia práv. EACEA nezverejnila mená spoločností v pozícii distribútorov ani jednotlivé sumy ich podpory, k dispozícii je iba celková suma všetkých slovenských distribučných spoločností na 8 podporených projektov vo výške 44 100 eur.

TRIGON PRODUCTION získala podporu v rámci podpory vývoja jednotlivých projektov (projekt hraného filmu Jakubov poklad – 30 000 eur) a 25 slovenských kín v sieti Europa Cinemas získalo podporu vo výške 160 029 eur. 

Slovenské spoločnosti predložili v rámci MEDIA celkovo 55 žiadostí (ako žiadatelia aj ako partneri), z nich bolo 47 podporených (čo predstavuje 85 %); ak zredukujeme počty iba na slovenské spoločnosti – žiadateľov, pôjde o 43 predložených žiadostí, z nich bolo 35 podporených (81 %).

Aktuálne uzávierky na mesiac február: výzva EACEA/18/2019, Podpora vývoja balíkov projektov, má uzávierku 4. februára 2020 a výzva EACEA/19/2019, Podpora vývoja videohier, má uzávierku 12. februára 2020. V oboch sa podmienky nemenili.

vs

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Katarína Krnáčová

Katarína Krnáčová

Spomínate si na kreovanie legislatívy o Audiovizuálnom fonde? Ako prebiehalo?  Legislatíva, ktorá napokon v roku 2008 vyústila do prijatia zákona o Audiovizuálnom fonde, sa postupne formovala vyše osemnásť rokov. Prvý návrh na zriadenie filmového fondu totiž predstavilo profesijné združenie filmárov ešte v roku 1990. Potom vznikol štátny fond kultúry Pro Slovakia a v roku 2002 NR SR schválila prvý zákon o Audiovizuálnom fonde. Ten však po zásahu prezidenta Schustera napokon skončil v parlamentnom archíve. Neskôr ministerstvo kultúry zriadilo grantový program AudioVízia, ktorý bol akýmsi štátnym predskokanom verejnoprávneho AVF. Pred časom som túto prehistóriu spracoval do štúdie pre časopis Kino-Ikon aj s odvolaniami na množstvo dokumentov, ktoré som si počas tých 18 rokov zbieral. V roku 2006 prišiel minister kultúry Marek Maďarič, ktorý dal filmárom zelenú na to, aby pripravili argumenty a podklady pre začlenenie návrhu na vznik AVF do programového vyhlásenia vlády. Mal som to šťastie byť pri tom spolu s Ivanom Králikom, Patrikom Paššom, Marianom Urbanom, Petrom Dubeckým aj s ďalšími priateľmi a kolegami, ktorí potom odborne pripomienkovali aj návrh zákona o AVF. Ten napokon 5. 11. 2008 v parlamente prešiel výraznou väčšinou naprieč politickým spektrom, keď za zákon hlasovalo 122 zo 126 prítomných poslancov. Fond bol na svete a zavŕšil sa tak proces odštátnenia slovenskej kinematografie, ktorý sa začal ešte v roku 1990. Bolo vtedy...

Festivaly, ocenenia, prestíž a predátori

Predovšetkým tvorcovia nezávislých filmov, a zvlášť tých, ktoré nedosahujú celovečernú minutáž, totiž nemajú veľa iných možností, ako získať uznanie a dostať svoje diela k širšiemu publiku, než práve filmové festivaly. Úspech na prestížnych filmových podujatiach môže byť pre ďalšiu tvorbu zásadný aj pre tých a tie, čo tvoria autorské celovečerné filmy, ale na malom domácom trhu, akým je napríklad slovenský, nedokážu osloviť dostatočne širokú divácku verejnosť. Filmové ocenenia im neraz pomáhajú získať nielen prestíž a kredit vo filmárskej obci, ale aj koprodukčných partnerov či finančnú podporu na ďalšiu tvorbu. Lenže to, že po cenách a účasti na festivaloch, je neutíchajúci dopyt, môže podnecovať aj nie práve etické podnikateľské praktiky. Trh s márnivosťou, obchod s „prestížou“ Obchodovanie s túžbou po viditeľnosti a úspechu sa týka prakticky všetkých oblastí verejného života. Na Slovensku začalo kvitnúť už pred viac ako dvoma desaťročiami. Zakaždým stálo na podobnom biznis modeli: obchodníci napríklad nabádali podnikateľov, aby za poplatok zverejňovali informácie o svojich firmách v komerčných registroch a zároveň sa stávali ich (jedinými) odberateľmi, alebo cielili na samoľúbosť verejne činných osôb, umelcov či vedcov, keď im núkali, opäť za poplatok, zaradenie hesla s ich menom napríklad do encyklopédie Who is who na Slovensku. Čo na tom, že encyklopédiu...

Objednávka, experiment, zábava

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Poľnohospodársky film Miliardy kvapiek života, ktorý v normalizačných časoch nakrútil Milan Černák, je formálnym vrcholom objednávkového „žánru“. V prvej polovici 70. rokov minulého storočia vzniklo napriek normalizácii viacero pozoruhodných krátkych filmov. Sú medzi nimi aj širokouhlé farebné snímky nakrútené na štátnu objednávku. Po viacerých „prešľapoch“ z konca 60. rokov – čím myslím až príliš slobodný prístup k spracúvanej látke – mohol režisér Milan Černák, podobne ako viacerí iní tvorcovia, ktorých bolo treba „upratať“, nakrúcať len určitý typ filmov. Takto v roku 1974 vytvoril aj krátky film o zvyšovaní úrody prostredníctvom zavlažovania – Miliardy kvapiek života.  „Nikdy som nerobil poľnohospodárske filmy, ale prišlo obdobie, keď som ,za odmenu‘ dostával robiť filmy len o odpade, poľnohospodárstve a podobne (...) Takže som si povedal, že keď už mám robiť film o poľnohospodárstve, nech je taký, aký ešte nebol!“ povedal Milan Černák v rozhovore pre Film.sk v roku 2022. A skutočne, z vizuálneho hľadiska vytvoril v spolupráci s kameramanom Vladimírom Hollošom a s hlavným technológom kolibských filmových laboratórií Róbertom Hardonyim nevšedné dielko.  Filmový obraz sa v Miliardách kvapiek života podchvíľou rozdeľuje na dve, tri, ba až na deväť geometricky rovnakých častí, v ktorých sa zjavujú, ožívajú, chvejú...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.