Creative Europe Desk Slovensko informuje

Európska komisia predstavila aktuálny návrh programu a nová generácia programu Kreatívna Európa nadobúda jasnejšie kontúry. Pozitívna správa je, že rozpočet 2,5245 miliardy eur je oproti predchádzajúcemu návrhu vyšší o 80 percent. Zároveň reaguje na pandemickú situáciu, keďže najviac finančných prostriedkov je rezervovaných na prvé dva roky programu, teda 2021 a 2022. Medzi podprogramy je rozpočet percentuálne rozdelený takto: 58 percent na podprogram MEDIA (približne 1,464 miliardy eur), 33 percent na podprogram Kultúra (833 miliónov eur) a 9 percent na medzisektorovú oblasť (227 miliónov eur). Návrh ešte podlieha schvaľovaciemu procesu, ktorý by sa mal ukončiť začiatkom mája, ale predpokladajú sa už iba drobné zmeny.

Vo všeobecnosti sa v programe všade, kde to bude možné, bude aplikovať princíp fixných súm podpory, čo prinesie ďalšie podstatné zjednodušenie procesu podávania žiadostí a uľahčí život žiadateľom. Fixné sumy v praxi znamenajú napríklad to, že v záverečnej správe nebude komisia žiadať detailné zúčtovanie nákladov a podobne. Žiadosti bude možné podávať výhradne elektronicky.

V podprograme Kultúra navrhuje komisia zvýšiť podiel financovania projektov (v návrhu sa hovorí o rozmedzí 60 až 80 percent), zvýšia sa rozpočty pre jednotlivé výzvy a tým i počet úspešných žiadateľov.

MEDIA v roku 2021 oslavuje 30 rokov existencie, k tomuto výročiu sa pripravuje viacero podujatí a propagačných aktivít.

V návrhu sa mení štruktúra podprogramu MEDIA, výzvy sú rozdelené do troch veľkých oblastí podpory :

Content (Obsah)

European co-development – podpora vývoja projektov s dôrazom na európsku dimenziu a spoluprácu.

European slate development – podpora vývoja balíkov projektov.

European mini-slate development – podpora vývoja balíkov projektov pre krajiny s nízkou audiovizuálnou kapacitou (ako je Slovensko).

Video games and immersive content development – podpora vývoja videohier a imerzných filmov (filmov využívajúcich nové digitálne technológie, ako napríklad rozsah 360° a pod.).

TV and online content – podpora TV a online vysielania.

Business (Obchod)

Talents and skills – podpora tréningov.

Markets and networking – podpora trhov.

MEDIA 360°.

European film distribution – automatická podpora kinodistribúcie.

European film sales – podpora obchodných zástupcov.

Innovative tools and business models – podpora projektov využívajúcich nové nástroje a obchodné modely.

MEDIA stands – podpora stánkov MEDIA na významných svetových trhoch.

Audience (Publikum)

Networks of European cinemas – podpora sietí kín.

Networks of European festivals – podpora sietí európskych festivalov.

European VOD networks and operators – podpora sietí a spolupráce VOD platforiem.

Films on the move – podpora distribúcie (výberová podpora).

Subtitling of cultural content – podpora titulkovania audiovizuálnych diel.

Audience development and film education – podpora práce s publikum a vzdelávania.

vs

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Katarína Krnáčová

Katarína Krnáčová

Spomínate si na kreovanie legislatívy o Audiovizuálnom fonde? Ako prebiehalo?  Legislatíva, ktorá napokon v roku 2008 vyústila do prijatia zákona o Audiovizuálnom fonde, sa postupne formovala vyše osemnásť rokov. Prvý návrh na zriadenie filmového fondu totiž predstavilo profesijné združenie filmárov ešte v roku 1990. Potom vznikol štátny fond kultúry Pro Slovakia a v roku 2002 NR SR schválila prvý zákon o Audiovizuálnom fonde. Ten však po zásahu prezidenta Schustera napokon skončil v parlamentnom archíve. Neskôr ministerstvo kultúry zriadilo grantový program AudioVízia, ktorý bol akýmsi štátnym predskokanom verejnoprávneho AVF. Pred časom som túto prehistóriu spracoval do štúdie pre časopis Kino-Ikon aj s odvolaniami na množstvo dokumentov, ktoré som si počas tých 18 rokov zbieral. V roku 2006 prišiel minister kultúry Marek Maďarič, ktorý dal filmárom zelenú na to, aby pripravili argumenty a podklady pre začlenenie návrhu na vznik AVF do programového vyhlásenia vlády. Mal som to šťastie byť pri tom spolu s Ivanom Králikom, Patrikom Paššom, Marianom Urbanom, Petrom Dubeckým aj s ďalšími priateľmi a kolegami, ktorí potom odborne pripomienkovali aj návrh zákona o AVF. Ten napokon 5. 11. 2008 v parlamente prešiel výraznou väčšinou naprieč politickým spektrom, keď za zákon hlasovalo 122 zo 126 prítomných poslancov. Fond bol na svete a zavŕšil sa tak proces odštátnenia slovenskej kinematografie, ktorý sa začal ešte v roku 1990. Bolo vtedy...

Festivaly, ocenenia, prestíž a predátori

Predovšetkým tvorcovia nezávislých filmov, a zvlášť tých, ktoré nedosahujú celovečernú minutáž, totiž nemajú veľa iných možností, ako získať uznanie a dostať svoje diela k širšiemu publiku, než práve filmové festivaly. Úspech na prestížnych filmových podujatiach môže byť pre ďalšiu tvorbu zásadný aj pre tých a tie, čo tvoria autorské celovečerné filmy, ale na malom domácom trhu, akým je napríklad slovenský, nedokážu osloviť dostatočne širokú divácku verejnosť. Filmové ocenenia im neraz pomáhajú získať nielen prestíž a kredit vo filmárskej obci, ale aj koprodukčných partnerov či finančnú podporu na ďalšiu tvorbu. Lenže to, že po cenách a účasti na festivaloch, je neutíchajúci dopyt, môže podnecovať aj nie práve etické podnikateľské praktiky. Trh s márnivosťou, obchod s „prestížou“ Obchodovanie s túžbou po viditeľnosti a úspechu sa týka prakticky všetkých oblastí verejného života. Na Slovensku začalo kvitnúť už pred viac ako dvoma desaťročiami. Zakaždým stálo na podobnom biznis modeli: obchodníci napríklad nabádali podnikateľov, aby za poplatok zverejňovali informácie o svojich firmách v komerčných registroch a zároveň sa stávali ich (jedinými) odberateľmi, alebo cielili na samoľúbosť verejne činných osôb, umelcov či vedcov, keď im núkali, opäť za poplatok, zaradenie hesla s ich menom napríklad do encyklopédie Who is who na Slovensku. Čo na tom, že encyklopédiu...

Objednávka, experiment, zábava

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Poľnohospodársky film Miliardy kvapiek života, ktorý v normalizačných časoch nakrútil Milan Černák, je formálnym vrcholom objednávkového „žánru“. V prvej polovici 70. rokov minulého storočia vzniklo napriek normalizácii viacero pozoruhodných krátkych filmov. Sú medzi nimi aj širokouhlé farebné snímky nakrútené na štátnu objednávku. Po viacerých „prešľapoch“ z konca 60. rokov – čím myslím až príliš slobodný prístup k spracúvanej látke – mohol režisér Milan Černák, podobne ako viacerí iní tvorcovia, ktorých bolo treba „upratať“, nakrúcať len určitý typ filmov. Takto v roku 1974 vytvoril aj krátky film o zvyšovaní úrody prostredníctvom zavlažovania – Miliardy kvapiek života.  „Nikdy som nerobil poľnohospodárske filmy, ale prišlo obdobie, keď som ,za odmenu‘ dostával robiť filmy len o odpade, poľnohospodárstve a podobne (...) Takže som si povedal, že keď už mám robiť film o poľnohospodárstve, nech je taký, aký ešte nebol!“ povedal Milan Černák v rozhovore pre Film.sk v roku 2022. A skutočne, z vizuálneho hľadiska vytvoril v spolupráci s kameramanom Vladimírom Hollošom a s hlavným technológom kolibských filmových laboratórií Róbertom Hardonyim nevšedné dielko.  Filmový obraz sa v Miliardách kvapiek života podchvíľou rozdeľuje na dve, tri, ba až na deväť geometricky rovnakých častí, v ktorých sa zjavujú, ožívajú, chvejú...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.