Creative Europe Desk Slovensko informuje

Aktuálne prebieha schvaľovací proces pracovného programu MEDIA na rok 2022. Sú dve oblasti, v ktorých nás najviac zaujímajú prípadné zmeny a ktorých výzvy neboli v roku 2021 publikované: podpora videohier a imerzného obsahu a automatická podpora kinodistribúcie.

V podpore vývoja videohier a diel s imerzným obsahom žiadna zásadná zmena nenastáva. Naďalej pôjde o podporu interaktívnych naratívnych diel vo fáze vývoja, určených na komerčné využitie na európskom trhu. Oprávnenými žiadateľmi sú európske spoločnosti väčšinovo vlastnené občanmi z členských štátov MEDIA a primárne zamerané na vývoj videohier, XR štúdiá a audiovizuálne produkčné spoločnosti. Žiadateľ musí preukázať, že už vyprodukoval alebo vyvinul referenčné dielo (naratívnu videohru alebo imerzné dielo) komerčne distribuované v období medzi 1. januárom 2019 a dňom uzávierky výzvy. Diela, ktoré spoločnosť vyvinula na objednávku (ako najatá spoločnosť), nebudú prípustné a to platí aj pre prípadné diela produkované inými spoločnosťami, v ktorých má zástupca žiadajúcej spoločnosti svoj osobný kredit. Ako dôkaz distribúcie predchádzajúceho diela bude žiadateľ povinný uvádzať príslušný výkaz tržieb v období od 1. januára 2019. Dielo sa považuje za naratívne, ak sú postavy a príbeh prítomné v celom priebehu hry, nielen v úvode a závere. Produkcia diela sa nesmie začať skôr ako 10 mesiacov po uzávierke výzvy. Produkcia je fáza začínajúca sa testovaním prvého hrateľného prototypu a končiaca sa vyprodukovaním mastra (Golden Master) alebo jeho ekvivalentu. Každé dielo musí mať medzinárodné identifikačné číslo ISAN alebo EIDR, a to najneskôr pred koncom obdobia vývoja definovaného v zmluve.

Návrh výzvy automatickej podpory kinodistribúcie je do veľkej miery totožný s predchádzajúcimi výzvami (prípustné spoločnosti, definícia európskeho diela a pod.), ale má aj niekoľko nových prvkov ktoré reflektujú predovšetkým dôsledky pandemickej situácie v distribúcii filmov. V prvej fáze, generovaní, predloží žiadateľ dáta o počte predaných lístkov na nenárodné európske filmy s copyrightom 2015 a novším. Pôjde o súhrn lístkov predaných v rokoch 2020 a 2021. Počet lístkov sa vynásobí koeficientom podľa krajiny pôvodu (pre Slovensko pôjde o 1,45 pri francúzskych filmoch a 1,64 pri filmoch zo všetkých ostatných krajín). Maximálny prípustný počet divákov na jeden film je 16 000, minimálny potenciálny fond je 5 000 eur. Navyše sa v návrhu uvádza aj ďalšia možnosť podpory za filmy distribuované v rokoch 2018 a 2019 (polovica priemeru všetkých predaných vstupeniek vynásobená koeficientom 0,80 pri francúzskych filmoch a 0,90 pri všetkých ostatných). Schválenú sumu potenciálneho fondu bude nevyhnutné reinvestovať, a to do koprodukcií nových filmov, do získania distribučných práv alebo do nákladov typu P&A. 

O konečnom znení výziev a ďalších detailoch vás budeme informovať, keď bude pracovný program na rok 2022 schválený.

vs

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Katarína Krnáčová

Katarína Krnáčová

Spomínate si na kreovanie legislatívy o Audiovizuálnom fonde? Ako prebiehalo?  Legislatíva, ktorá napokon v roku 2008 vyústila do prijatia zákona o Audiovizuálnom fonde, sa postupne formovala vyše osemnásť rokov. Prvý návrh na zriadenie filmového fondu totiž predstavilo profesijné združenie filmárov ešte v roku 1990. Potom vznikol štátny fond kultúry Pro Slovakia a v roku 2002 NR SR schválila prvý zákon o Audiovizuálnom fonde. Ten však po zásahu prezidenta Schustera napokon skončil v parlamentnom archíve. Neskôr ministerstvo kultúry zriadilo grantový program AudioVízia, ktorý bol akýmsi štátnym predskokanom verejnoprávneho AVF. Pred časom som túto prehistóriu spracoval do štúdie pre časopis Kino-Ikon aj s odvolaniami na množstvo dokumentov, ktoré som si počas tých 18 rokov zbieral. V roku 2006 prišiel minister kultúry Marek Maďarič, ktorý dal filmárom zelenú na to, aby pripravili argumenty a podklady pre začlenenie návrhu na vznik AVF do programového vyhlásenia vlády. Mal som to šťastie byť pri tom spolu s Ivanom Králikom, Patrikom Paššom, Marianom Urbanom, Petrom Dubeckým aj s ďalšími priateľmi a kolegami, ktorí potom odborne pripomienkovali aj návrh zákona o AVF. Ten napokon 5. 11. 2008 v parlamente prešiel výraznou väčšinou naprieč politickým spektrom, keď za zákon hlasovalo 122 zo 126 prítomných poslancov. Fond bol na svete a zavŕšil sa tak proces odštátnenia slovenskej kinematografie, ktorý sa začal ešte v roku 1990. Bolo vtedy...

Festivaly, ocenenia, prestíž a predátori

Predovšetkým tvorcovia nezávislých filmov, a zvlášť tých, ktoré nedosahujú celovečernú minutáž, totiž nemajú veľa iných možností, ako získať uznanie a dostať svoje diela k širšiemu publiku, než práve filmové festivaly. Úspech na prestížnych filmových podujatiach môže byť pre ďalšiu tvorbu zásadný aj pre tých a tie, čo tvoria autorské celovečerné filmy, ale na malom domácom trhu, akým je napríklad slovenský, nedokážu osloviť dostatočne širokú divácku verejnosť. Filmové ocenenia im neraz pomáhajú získať nielen prestíž a kredit vo filmárskej obci, ale aj koprodukčných partnerov či finančnú podporu na ďalšiu tvorbu. Lenže to, že po cenách a účasti na festivaloch, je neutíchajúci dopyt, môže podnecovať aj nie práve etické podnikateľské praktiky. Trh s márnivosťou, obchod s „prestížou“ Obchodovanie s túžbou po viditeľnosti a úspechu sa týka prakticky všetkých oblastí verejného života. Na Slovensku začalo kvitnúť už pred viac ako dvoma desaťročiami. Zakaždým stálo na podobnom biznis modeli: obchodníci napríklad nabádali podnikateľov, aby za poplatok zverejňovali informácie o svojich firmách v komerčných registroch a zároveň sa stávali ich (jedinými) odberateľmi, alebo cielili na samoľúbosť verejne činných osôb, umelcov či vedcov, keď im núkali, opäť za poplatok, zaradenie hesla s ich menom napríklad do encyklopédie Who is who na Slovensku. Čo na tom, že encyklopédiu...

Objednávka, experiment, zábava

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Poľnohospodársky film Miliardy kvapiek života, ktorý v normalizačných časoch nakrútil Milan Černák, je formálnym vrcholom objednávkového „žánru“. V prvej polovici 70. rokov minulého storočia vzniklo napriek normalizácii viacero pozoruhodných krátkych filmov. Sú medzi nimi aj širokouhlé farebné snímky nakrútené na štátnu objednávku. Po viacerých „prešľapoch“ z konca 60. rokov – čím myslím až príliš slobodný prístup k spracúvanej látke – mohol režisér Milan Černák, podobne ako viacerí iní tvorcovia, ktorých bolo treba „upratať“, nakrúcať len určitý typ filmov. Takto v roku 1974 vytvoril aj krátky film o zvyšovaní úrody prostredníctvom zavlažovania – Miliardy kvapiek života.  „Nikdy som nerobil poľnohospodárske filmy, ale prišlo obdobie, keď som ,za odmenu‘ dostával robiť filmy len o odpade, poľnohospodárstve a podobne (...) Takže som si povedal, že keď už mám robiť film o poľnohospodárstve, nech je taký, aký ešte nebol!“ povedal Milan Černák v rozhovore pre Film.sk v roku 2022. A skutočne, z vizuálneho hľadiska vytvoril v spolupráci s kameramanom Vladimírom Hollošom a s hlavným technológom kolibských filmových laboratórií Róbertom Hardonyim nevšedné dielko.  Filmový obraz sa v Miliardách kvapiek života podchvíľou rozdeľuje na dve, tri, ba až na deväť geometricky rovnakých častí, v ktorých sa zjavujú, ožívajú, chvejú...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.