Creative Europe Desk Slovensko informuje

Aktuálne prebieha schvaľovací proces pracovného programu MEDIA na rok 2022. Sú dve oblasti, v ktorých nás najviac zaujímajú prípadné zmeny a ktorých výzvy neboli v roku 2021 publikované: podpora videohier a imerzného obsahu a automatická podpora kinodistribúcie.

V podpore vývoja videohier a diel s imerzným obsahom žiadna zásadná zmena nenastáva. Naďalej pôjde o podporu interaktívnych naratívnych diel vo fáze vývoja, určených na komerčné využitie na európskom trhu. Oprávnenými žiadateľmi sú európske spoločnosti väčšinovo vlastnené občanmi z členských štátov MEDIA a primárne zamerané na vývoj videohier, XR štúdiá a audiovizuálne produkčné spoločnosti. Žiadateľ musí preukázať, že už vyprodukoval alebo vyvinul referenčné dielo (naratívnu videohru alebo imerzné dielo) komerčne distribuované v období medzi 1. januárom 2019 a dňom uzávierky výzvy. Diela, ktoré spoločnosť vyvinula na objednávku (ako najatá spoločnosť), nebudú prípustné a to platí aj pre prípadné diela produkované inými spoločnosťami, v ktorých má zástupca žiadajúcej spoločnosti svoj osobný kredit. Ako dôkaz distribúcie predchádzajúceho diela bude žiadateľ povinný uvádzať príslušný výkaz tržieb v období od 1. januára 2019. Dielo sa považuje za naratívne, ak sú postavy a príbeh prítomné v celom priebehu hry, nielen v úvode a závere. Produkcia diela sa nesmie začať skôr ako 10 mesiacov po uzávierke výzvy. Produkcia je fáza začínajúca sa testovaním prvého hrateľného prototypu a končiaca sa vyprodukovaním mastra (Golden Master) alebo jeho ekvivalentu. Každé dielo musí mať medzinárodné identifikačné číslo ISAN alebo EIDR, a to najneskôr pred koncom obdobia vývoja definovaného v zmluve.

Návrh výzvy automatickej podpory kinodistribúcie je do veľkej miery totožný s predchádzajúcimi výzvami (prípustné spoločnosti, definícia európskeho diela a pod.), ale má aj niekoľko nových prvkov ktoré reflektujú predovšetkým dôsledky pandemickej situácie v distribúcii filmov. V prvej fáze, generovaní, predloží žiadateľ dáta o počte predaných lístkov na nenárodné európske filmy s copyrightom 2015 a novším. Pôjde o súhrn lístkov predaných v rokoch 2020 a 2021. Počet lístkov sa vynásobí koeficientom podľa krajiny pôvodu (pre Slovensko pôjde o 1,45 pri francúzskych filmoch a 1,64 pri filmoch zo všetkých ostatných krajín). Maximálny prípustný počet divákov na jeden film je 16 000, minimálny potenciálny fond je 5 000 eur. Navyše sa v návrhu uvádza aj ďalšia možnosť podpory za filmy distribuované v rokoch 2018 a 2019 (polovica priemeru všetkých predaných vstupeniek vynásobená koeficientom 0,80 pri francúzskych filmoch a 0,90 pri všetkých ostatných). Schválenú sumu potenciálneho fondu bude nevyhnutné reinvestovať, a to do koprodukcií nových filmov, do získania distribučných práv alebo do nákladov typu P&A. 

O konečnom znení výziev a ďalších detailoch vás budeme informovať, keď bude pracovný program na rok 2022 schválený.

vs

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.