Divácky úspešný polrok Kina Lumière

Návštevnosť Kina Lumière v Bratislave pokračuje v pozitívnom vývoji. V prvom polroku 2016 videlo tamojšie projekcie takmer 48-tisíc divákov, čo predstavuje nárast celkovej návštevnosti o 35 percent oproti porovnateľnému obdobiu minulého roka. Do prvej desiatky najnavštevovanejších filmov sa dostali aj štyri slovenské a koprodukčné snímky. Najviac divákov si prišlo pozrieť existenciálnu drámu režisérov Tomáša Weinreba a Petra Kazdu Ja, Olga Hepnarová. Film o poslednej popravenej žene v Československu, ktorá v roku 1973 zrazila v Prahe osem ľudí, vznikol v česko-poľsko-slovensko-francúzskej koprodukcii a svetovú premiéru mal na Berlinale, kde otváral programovú sekciu Panorama. Za ním sa v rebríčku umiestnila dobrodružná dráma Alejandra Gonzáleza Iñárritua Revenant: Zmŕtvychvstanie, ktorá má na konte tri Oscary – pre najlepšieho režiséra, kameramana a herca v hlavnej úlohe. Trojicu divácky najúspešnejších snímok uzatvára Mladosť talianskeho filmára Paola Sorrentina o dvoch starých priateľoch, ktorí zaháňajú myšlienky na blížiaci sa koniec rozjímaním o krásach života. Mladosť sa vlani stala najlepším filmom roka na udeľovaní cien Európskej filmovej akadémie.

V Top 10 Kina Lumière sa okrem filmu Ja, Olga Hepnarová ocitli aj ďalšie slovenské a koprodukčné tituly – dráma Eva Nová (r. M. Škop), dokumentárne road-movie Trabantom do posledného dychu (r. D. Přibáň) a krimitriler Červený kapitán (r. M. Kollár). V desiatke najúspešnejších snímok figuruje aj oscarová dráma z Maďarska Saulov syn (r. L. Nemes), francúzsky dobrodružný dokument Príbeh lesa (r. J. Perrin), islandsko-dánsky film Fúsi (r. D. Kári) a western Osem hrozných (r. Q. Tarantino). Najvyšší podiel na návštevnosti kina Slovenského filmového ústavu mali v prvom polroku 2016 európske snímky, ktoré si prišlo pozrieť 25 746 divákov (čo predstavuje 54 percent celkovej návštevnosti). Domáce filmy si pozrelo 13 852 divákov. Celkovo zrealizovalo Kino Lumière v uvedenom období 1 678 projekcií.

zs, sim

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.