Európskym filmom roka je Trojuholník smútku

Švédsko-nemecko-francúzsko-britská snímka švédskeho režiséra Rubena Östlunda Trojuholník smútku (v slovenských kinách od 29. 9., ASFK) si z 35. ročníka udeľovania Európskych filmových cien, ktoré sa konalo 10. 12. v Reykjavíku, odniesla najviac, spolu až štyri trofeje. Okrem ceny pre európsky film roka prisúdili členovia Európskej filmovej akadémie v hlasovaní Rubenovi Östlundovi aj ceny za najlepšiu réžiu a scenár a z ceny pre najlepšieho európskeho herca sa tešil Zlatko Burić, ktorý v Östlundovej satire stvárnil ruského oligarchu. Cenu pre európsku herečku roka si odniesla Vicky Krieps za úlohu cisárovnej Sissi v rakúskom koprodukčnom filme Korzet (9. 2. 2023, ASFK) režisérky Marie Kreutzer. Európskym dokumentom roka je Mariupolis 2  litovského režiséra Mantasa Kvedaravičiusa. V kategórii európsky objav – Cena FIPRESCI, v ktorej bola nominovaná aj Cenzorka Petra Kerekesa a Ivana Ostrochovského, zvíťazilo Telíčko režisérky Laury Samani. Španielska snímka Dobrý šéf (6. 10., Bontonfilm) s Javierom Bardemom v hlavnej úlohe sa stala európskou komédiou roka, európskou animovanou snímkou roka je film Psom a Talianom vstup zakázaný francúzskeho režiséra Alaina Ughetta. Európskym krátkym filmom roka je slovinsko-francúzsky Babkin sexuálny život. Režisérky Urška Djukić a Émilie Pigeard zaň v októbri získali aj hlavnú Cenu Viktora Kubala na Bienále animácie Bratislava. Za kameru ocenili na Európskych filmových cenách Kate McCullough (Tiché dievča, r. Colm Bairéad), za strih Özcana Vardara & Eytana İpekera (Kurak Günler, r. Emin Alper), za výpravu Jima Claya, za kostýmy Charlotte Walter (obaja Belfast, r. Kenneth Branagh), za masky Heike Merker, za vizuálne efekty Franka Petzolda, Viktora Müllera a Markusa Franka (všetci za film Na západe nič nové, r. Edward Berger), za hudbu Pawła Mykietyna (IÁ, r. Jerzy Skolimowski). Cenu za zvuk si odniesli Simone Paolo Oliver, Paolo Benvenuti, Benni Atria, Marco Saitta, Ansgar Frerich a Florian Holzner (Diera, r. Michelangelo Frammartino). Cenou za celoživotné dielo v Reykjavíku poctili Margarette von Trotta, cenu za európsky prínos svetovému filmu získal Elia Suleiman a za inovatívnosť v európskom filmovom rozprávaní ocenili Marca Bellocchia. Ukrajinským filmovým producentom udelili koprodukčnú cenu Eurimages. Cenu mladého publika získal francúzsky dokument Cyrila Diona Živočích.

mak

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.