Európskymi filmami roka sú Quo vadis, Aida? a Utiecť

Bosnianska vojnová dráma Quo vadis, Aida? režisérky Jasmily Žbanić, ktorá vznikla v širokej medzinárodnej koprodukcii a bola nominovaná aj na Oscara, sa 11. decembra v Berlíne na udeľovaní cien Európskej filmovej akadémie v Berlíne stala európskym filmom roka. Cenu v hlavnej kategórii získali producenti snímky Damir Ibrahimovič a Jasmila Žbanić, ktorá získala aj cenu za réžiu a film uspel i v kategórii herečiek. Jasna Džuričić v nej presvedčila stvárnením prekladateľky pracujúcej pre OSN v Srebrenici v roku 1995. V zlovestnej predtuche sa snaží zachrániť svojich najbližších pred tým, čo neskôr vošlo do dejín ako srebrenický masaker a najväčšia európska tragédia od druhej svetovej vojny. Snímka mala celkovo päť nominácií. Do slovenských kín ju v októbri uviedla Asociácia slovenských filmových klubov. Európskym hercom roka je podľa akademikov Anthony Hopkins. Film Otec (slovenská premiéra 24. 6., Itafilm) o vzťahu dcéry a otca, u ktorého sa začína prejavovať demencia, zopakoval svoj oscarový úspech a režisér Florian Zeller s dramatikom Christopherom Hamptonom získali v Berlíne aj cenu za scenár. Ďalším viacnásobným víťazom večera bol animovaný dokument Utiecť (3. 2. 2022, Film Europe). Film, ktorý je na najlepšej ceste k oscarovému víťazstvu a má ceny zo Sundance aj z Annecy, vznikol, keď uznávaný akademik vyrozprával svojmu bývalému spolužiakovi, dánskemu režisérovi Jonasovi Poherovi Rasmussenovi príbeh, ako utiekol z Afganistanu, a zveril sa mu s tajomstvom, ktoré ho roky ťažilo. Film Utiecť sa stal nielen dokumentárnym, ale i animovaným filmom roka a získal aj univerzitnú cenu. Medzi nominovanými animovanými snímkami bola aj česká medzinárodná koprodukcia so slovenským podielom Myši patria do neba, ktorú tento rok uvedie do našich kín CinemArt SK. 

S prvkami animovaného filmu pracuje aj európska komédia roka nórskej režisérky Yngvild Sve Flikke. Volá sa Ninjababy (27. 1. 2022, Film Europe) podľa animovanej postavičky, ktorá sa objaví v živote slobodnej Rakel, keď zistí, že o tri mesiace bude matkou, a rozhodne sa dať dieťa na adopciu. Cenu za najlepšiu kameru získal Crystel Fournier za drámu geja, ktorého zločinom je láska k mužovi. Po tom, ako prežije koncentračný tábor, skončí aj v nových pomeroch pre lásku k mužovi vo väzení. Koprodukčnú rakúsku drámu Veľká sloboda (r. Sebastian Meise) uviedol u nás vlani Filmový festival inakosti a ocenili ju aj za hudbu (Nils Petter Molvær, Peter Brötzman). 

Akadémia, ktorá má vyše 4 200 členov, rozdala ceny aj v kategóriách krátky film (Môj strýko Tudor, r. Olga Lucovnicova), strih (Mukharam Kabulova – Uvoľniť päste), výpravu (Márton Ágh – Prirodzené svetlo), kostýmy (Michael OʼConnor – Amonit), masky (Flore Masson, Olivier Afonso, Antoine Mancini – Titán), zvuk (Gisle Tveito, Gustaf Berger – Nevinní), vizuálne efekty (Peter Hjorth,Fredrik Nord – Ada). Cenou za celoživotné dielo si akademici uctili maďarskú režisérku 

Mártu Mészáros, Susanne Bier si v Berlíne prevzala cenu za európsky prínos svetovej kinematografii.

mak

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.