Bosnianska vojnová dráma Quo vadis, Aida? režisérky Jasmily Žbanić, ktorá vznikla v širokej medzinárodnej koprodukcii a bola nominovaná aj na Oscara, sa 11. decembra v Berlíne na udeľovaní cien Európskej filmovej akadémie v Berlíne stala európskym filmom roka. Cenu v hlavnej kategórii získali producenti snímky Damir Ibrahimovič a Jasmila Žbanić, ktorá získala aj cenu za réžiu a film uspel i v kategórii herečiek. Jasna Džuričić v nej presvedčila stvárnením prekladateľky pracujúcej pre OSN v Srebrenici v roku 1995. V zlovestnej predtuche sa snaží zachrániť svojich najbližších pred tým, čo neskôr vošlo do dejín ako srebrenický masaker a najväčšia európska tragédia od druhej svetovej vojny. Snímka mala celkovo päť nominácií. Do slovenských kín ju v októbri uviedla Asociácia slovenských filmových klubov. Európskym hercom roka je podľa akademikov Anthony Hopkins. Film Otec (slovenská premiéra 24. 6., Itafilm) o vzťahu dcéry a otca, u ktorého sa začína prejavovať demencia, zopakoval svoj oscarový úspech a režisér Florian Zeller s dramatikom Christopherom Hamptonom získali v Berlíne aj cenu za scenár. Ďalším viacnásobným víťazom večera bol animovaný dokument Utiecť (3. 2. 2022, Film Europe). Film, ktorý je na najlepšej ceste k oscarovému víťazstvu a má ceny zo Sundance aj z Annecy, vznikol, keď uznávaný akademik vyrozprával svojmu bývalému spolužiakovi, dánskemu režisérovi Jonasovi Poherovi Rasmussenovi príbeh, ako utiekol z Afganistanu, a zveril sa mu s tajomstvom, ktoré ho roky ťažilo. Film Utiecť sa stal nielen dokumentárnym, ale i animovaným filmom roka a získal aj univerzitnú cenu. Medzi nominovanými animovanými snímkami bola aj česká medzinárodná koprodukcia so slovenským podielom Myši patria do neba, ktorú tento rok uvedie do našich kín CinemArt SK.
S prvkami animovaného filmu pracuje aj európska komédia roka nórskej režisérky Yngvild Sve Flikke. Volá sa Ninjababy (27. 1. 2022, Film Europe) podľa animovanej postavičky, ktorá sa objaví v živote slobodnej Rakel, keď zistí, že o tri mesiace bude matkou, a rozhodne sa dať dieťa na adopciu. Cenu za najlepšiu kameru získal Crystel Fournier za drámu geja, ktorého zločinom je láska k mužovi. Po tom, ako prežije koncentračný tábor, skončí aj v nových pomeroch pre lásku k mužovi vo väzení. Koprodukčnú rakúsku drámu Veľká sloboda (r. Sebastian Meise) uviedol u nás vlani Filmový festival inakosti a ocenili ju aj za hudbu (Nils Petter Molvær, Peter Brötzman).
Akadémia, ktorá má vyše 4 200 členov, rozdala ceny aj v kategóriách krátky film (Môj strýko Tudor, r. Olga Lucovnicova), strih (Mukharam Kabulova – Uvoľniť päste), výpravu (Márton Ágh – Prirodzené svetlo), kostýmy (Michael OʼConnor – Amonit), masky (Flore Masson, Olivier Afonso, Antoine Mancini – Titán), zvuk (Gisle Tveito, Gustaf Berger – Nevinní), vizuálne efekty (Peter Hjorth,Fredrik Nord – Ada). Cenou za celoživotné dielo si akademici uctili maďarskú režisérku
Mártu Mészáros, Susanne Bier si v Berlíne prevzala cenu za európsky prínos svetovej kinematografii.
mak