Festival Áčko rozdal ceny

Slávnostným vyhlásením výsledkov súťaže sa 26. 10. večer skončil festival študentských filmov Áčko, ktorý sa konal od 23. 10. na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Najväčší úspech zaznamenala hraná snímka domáceho študenta Michala Valentina Odmena. Hlavná porota ju vyhlásila za najlepší film festivalu a ocenila ju aj za najlepší scenár (M. Valentin) a kameru (René Kontúr). V príbehu Odmeny sa odráža niekoľko aktuálnych problémov Slovenska. Rozpráva o otcovi a synovi, ktorí sa živia spracúvaním dreva a jeho predajom do vidieckych domácností. Na tomto pôdoryse sledujeme konfrontáciu starého myslenia s novým – kým otec je ochotný ustupovať zákazníkom v záujme zachovania dobrých vzťahov, no za cenu vlastných strát, syn chce dôslednejšie dodržiavať obchodné pravidlá. Kľúčovým motívom je potom arogancia tých, ktorí vycítia slabé miesta a bezcharakterne ich využívajú. Na Áčku výrazne zabodovala aj Katarína Jonisová s projektom Hľadám stopu slona, ktorý zvíťazil v kategórii dokumentárnych filmov, získal i cenu Critics’ choice a najviac hlasov dostal aj od divákov. Jonisová sprevádza po Bratislave a okolí dvoch starších „pútnikov“, ktorí sa nikam neponáhľajú, sústredene pozorujú, čo sa okolo nich deje, a s chuťou to komentujú. Ich postrehy sú často plné nečakaných súvislostí a nechýba v nich humor ani kus predstavivosti a „prášilovského“ šarmu. Najlepším hraným filmom tohtoročného Áčka sa stal titul 4 dni po Vianociach, v ktorom režisér Peter Hoferica preukázal šikovnosť vo vedení hercov a výstavbe situácií v uzavretom priestore auta, a medzi animovanými snímkami dominoval titul Trust me v réžii Zlaty Golecovej. Zvláštne uznanie získala Vzletná konverzácia v hodine dvanástej (r. Alica Bednáriková), cenu za zvuk Maroš Olah (film Sekunda), za strih Matúš Men (Cez okno – film z Akadémie umení v Banskej Bystrici) a za vizuálne efekty Lukáš Ďurica a Ladislav Jambor (B. O. P.).

dan

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.