Filmy Moje slnko Maad a Myši patria do neba na festivale v Annecy

Príbeh Češky Heleny alias Herry, ktorá sa zamiluje do Afganca Nazira a nasleduje ho do Afganistanu, hoci netuší, aký život ju tam čaká, rozpráva celovečerný animovaný film Michaely Pavlátovej Moje slnko Maad. Úspešná animátorka, ktorá má na konte aj oscarovú nomináciu či Zlatého medveďa v kategórii krátkych filmov z Berlinale, nakrútila aj dva celovečerné hrané filmy, no Moje slnko Maadje jej animovaný celovečerný debut. „Bezpochyby ide o jeden z najnetrpezlivejšie očakávaných filmov roka,“ povedal o ňom umelecký riaditeľ festivalu v Annecy Marcel Jean, keď koncom mája ohlasoval uvedenie snímky v hlavnej súťaži, do ktorej sa český film dostal po takmer tridsiatich rokoch. V tejto kategórii na festivale naposledy súťažil v roku 1993 Motýlí čas režiséra Břetislava Pojara. Inšpiráciou na príbeh filmu Moje slnko Maad bol román novinárky Petry Procházkovej Frišta. Snímka vznikla v česko-francúzsko-slovenskej koprodukcii a jej slovenským koproducentom je Peter Badač zo spoločnosti BFILM.  

Ešte širšou medzinárodnou spoluprácou je ďalšia snímka so slovenskou účasťou, ktorá sa objavila v programe festivalu v Annecy mimo súťaže, ale takisto vo svetovej premiére. Film Myši patria do neba spojil Vladimíra Lhotáka z českej spoločnosti Fresh Films a Alexandra Charleta z francúzskej Les Films du Cygne ako hlavných producentov, koproducentmi sú ďalší českí, francúzski a poľskí partneri, Slovensko zastupujú Marek Jeníček a Tomáš Janísek zo spoločnosti CinemArt. Snímka je adaptáciou rovnomenného bestselleru Ivy Procházkovej. „Príbeh Myší formálne vyzerá ako nekomplikovaný detský príbeh. Baví nás na ňom, ako je nabitý zdanlivo neprekonateľnými konfliktmi a ťažkými a skutočne zásadnými témami, ako sú smrť, strata blízkej bytosti a celej vlastnej dovtedajšej existencie,“ povedali Denisa Grimmová a Jan Bubeníček, ktorí sa podpísali pod réžiu a spolu s Janom Kurkom aj pod výtvarnú koncepciu snímky o úhlavných nepriateľoch, myške a lišiakovi. Dvojica animovaných hrdinov sa po nešťastnej udalosti stretáva vo zvieracom nebi a neskôr sa obaja vracajú na zem v koži toho druhého. „Je to film o hľadaní lásky a pravdy, ktoré sú často oveľa bližšie, než by ste ich čakali,“ dodala tvorivá dvojica. Slovenská premiéra čaká film v októbri.

Medzinárodný festival animovaného filmu v Annecy patrí k najprestížnejším akciám svojho druhu a tento rok sa koná od 14. do 19. júna.

mak

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.