Filmy „stratené v covide“ aj nové distribučné tituly

Všetky kiná na Slovensku sa zatvorili v decembri minulého roka (19. 12.) a ešte koncom apríla to vyzeralo na ich otváranie najskôr v júni. Nakoniec to bolo možné od 17. 5. Medzi prvými, už v piatok 21. 5., otvorilo aj bratislavské Kino Lumière. „Otvárame filmami, ktoré sa ,stratili v covideʻ, to znamená, že ich premiéra sa realizovala z dôvodu pandémie vo virtuálnych kinosálach, prípadne sa v kinách ohriali len pár dní,“ priblížila programovú ponuku prvých dní v Kine Lumière jeho manažérka Zita Hosszúová. Týka sa to napríklad dokumentov Komúna (r. Jakub Julény), Maliarka a zlodej (r. Benjamin Ree) alebo Greta (r. Nathan Grossman) a vrátili sa aj k hraným titulom ako ChlastThomasa Vinterberga, Corpus Christi Jana Komasu alebo Služobníci Ivana Ostrochovského. „Ide o výnimočné tituly, ktoré si zaslúžia dostať po znovuotvorení kín priestor na veľkom plátne,“približuje Hosszúová. Kino Lumière bolo počas druhej vlny pandémie zatvorené 153 dní a kontakt s divákmi udržiavalo aj prostredníctvom virtuálnej kinosály Kino doma. „Kino doma premieta do konca mája, isté prechodné obdobie budeme premietať v kinosálach i online. Potom sa bude platforma využívať príležitostne, predovšetkým na streamy prípadných špeciálnych podujatí prebiehajúcich v kine,“ ozrejmuje Hosszúová.

Od 27. 5. otvorili svoje sály aj najväčšie reťazce multiplexov a všetky miniplexy s výnimkou siete Star Century Cinemas, ktorá otvorila o deň neskôr. Postupne sa pridávali aj ďalšie kiná, viaceré otvorili alebo avizovali otvorenie po 1. júni. Prvý otvárací víkend z pohľadu distribúcie (27. – 30. 5.) priniesol do kín premiérové tituly vrátane troch, ktoré sú ovenčené Oscarmi – drámu Krajina nomádov (r. Chloé Zhao), čiernu komédiu Nádejná mladá žena (r. Emerald Fennell) a animovaný film Duša (r. Pete Docter, Kemp Powers) od spoločnosti Pixar. Duša sa zároveň stala druhým najnavštevovanejším filmom prvého víkendu, prišlo na ňu 2 095 divákov. Na prvom mieste skončil rodinný film Tom a Jerry (r. Tim Story) s 2 932 divákmi a tretím je reboot počítačovej hry Mortal Kombat, ktorý videlo 1 662 divákov. V top 20 sa umiestnili aj Služobníci Ivana Ostrochovského a dokument Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta.

Filmy sú a stále pribúdajú. Ostáva len dúfať, že to tak bude aj s divákmi.

jj

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Katarína Krnáčová

Katarína Krnáčová

Spomínate si na kreovanie legislatívy o Audiovizuálnom fonde? Ako prebiehalo?  Legislatíva, ktorá napokon v roku 2008 vyústila do prijatia zákona o Audiovizuálnom fonde, sa postupne formovala vyše osemnásť rokov. Prvý návrh na zriadenie filmového fondu totiž predstavilo profesijné združenie filmárov ešte v roku 1990. Potom vznikol štátny fond kultúry Pro Slovakia a v roku 2002 NR SR schválila prvý zákon o Audiovizuálnom fonde. Ten však po zásahu prezidenta Schustera napokon skončil v parlamentnom archíve. Neskôr ministerstvo kultúry zriadilo grantový program AudioVízia, ktorý bol akýmsi štátnym predskokanom verejnoprávneho AVF. Pred časom som túto prehistóriu spracoval do štúdie pre časopis Kino-Ikon aj s odvolaniami na množstvo dokumentov, ktoré som si počas tých 18 rokov zbieral. V roku 2006 prišiel minister kultúry Marek Maďarič, ktorý dal filmárom zelenú na to, aby pripravili argumenty a podklady pre začlenenie návrhu na vznik AVF do programového vyhlásenia vlády. Mal som to šťastie byť pri tom spolu s Ivanom Králikom, Patrikom Paššom, Marianom Urbanom, Petrom Dubeckým aj s ďalšími priateľmi a kolegami, ktorí potom odborne pripomienkovali aj návrh zákona o AVF. Ten napokon 5. 11. 2008 v parlamente prešiel výraznou väčšinou naprieč politickým spektrom, keď za zákon hlasovalo 122 zo 126 prítomných poslancov. Fond bol na svete a zavŕšil sa tak proces odštátnenia slovenskej kinematografie, ktorý sa začal ešte v roku 1990. Bolo vtedy...

Festivaly, ocenenia, prestíž a predátori

Predovšetkým tvorcovia nezávislých filmov, a zvlášť tých, ktoré nedosahujú celovečernú minutáž, totiž nemajú veľa iných možností, ako získať uznanie a dostať svoje diela k širšiemu publiku, než práve filmové festivaly. Úspech na prestížnych filmových podujatiach môže byť pre ďalšiu tvorbu zásadný aj pre tých a tie, čo tvoria autorské celovečerné filmy, ale na malom domácom trhu, akým je napríklad slovenský, nedokážu osloviť dostatočne širokú divácku verejnosť. Filmové ocenenia im neraz pomáhajú získať nielen prestíž a kredit vo filmárskej obci, ale aj koprodukčných partnerov či finančnú podporu na ďalšiu tvorbu. Lenže to, že po cenách a účasti na festivaloch, je neutíchajúci dopyt, môže podnecovať aj nie práve etické podnikateľské praktiky. Trh s márnivosťou, obchod s „prestížou“ Obchodovanie s túžbou po viditeľnosti a úspechu sa týka prakticky všetkých oblastí verejného života. Na Slovensku začalo kvitnúť už pred viac ako dvoma desaťročiami. Zakaždým stálo na podobnom biznis modeli: obchodníci napríklad nabádali podnikateľov, aby za poplatok zverejňovali informácie o svojich firmách v komerčných registroch a zároveň sa stávali ich (jedinými) odberateľmi, alebo cielili na samoľúbosť verejne činných osôb, umelcov či vedcov, keď im núkali, opäť za poplatok, zaradenie hesla s ich menom napríklad do encyklopédie Who is who na Slovensku. Čo na tom, že encyklopédiu...

Objednávka, experiment, zábava

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Poľnohospodársky film Miliardy kvapiek života, ktorý v normalizačných časoch nakrútil Milan Černák, je formálnym vrcholom objednávkového „žánru“. V prvej polovici 70. rokov minulého storočia vzniklo napriek normalizácii viacero pozoruhodných krátkych filmov. Sú medzi nimi aj širokouhlé farebné snímky nakrútené na štátnu objednávku. Po viacerých „prešľapoch“ z konca 60. rokov – čím myslím až príliš slobodný prístup k spracúvanej látke – mohol režisér Milan Černák, podobne ako viacerí iní tvorcovia, ktorých bolo treba „upratať“, nakrúcať len určitý typ filmov. Takto v roku 1974 vytvoril aj krátky film o zvyšovaní úrody prostredníctvom zavlažovania – Miliardy kvapiek života.  „Nikdy som nerobil poľnohospodárske filmy, ale prišlo obdobie, keď som ,za odmenu‘ dostával robiť filmy len o odpade, poľnohospodárstve a podobne (...) Takže som si povedal, že keď už mám robiť film o poľnohospodárstve, nech je taký, aký ešte nebol!“ povedal Milan Černák v rozhovore pre Film.sk v roku 2022. A skutočne, z vizuálneho hľadiska vytvoril v spolupráci s kameramanom Vladimírom Hollošom a s hlavným technológom kolibských filmových laboratórií Róbertom Hardonyim nevšedné dielko.  Filmový obraz sa v Miliardách kvapiek života podchvíľou rozdeľuje na dve, tri, ba až na deväť geometricky rovnakých častí, v ktorých sa zjavujú, ožívajú, chvejú...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.