Ikony slovenskej architektúry aj história SND na obrazovkách

RTVS predstavila jesennú programovú ponuku, v ktorej figurujú aj televízne premiéry slovenských a koprodukčných filmov a nové televízne série. Výročie Slovenského národného divadla pripomenie desaťdielny dokumentárny seriál Storočnica SND, ktorý mapuje históriu činohry, opery a baletu prvej slovenskej divadelnej scény. Autorkou námetu a scenára je teatrologička Ľubica Krénová a režisérom Peter Hledík (v spolupráci s Janou Durajovou a Tomášom Vitekom). V programe RTVS je aj prvých šesť častí z plánovanej dvanásťdielnej série o zlatej generácii slovenských architektov obdobia moderny. Dokumentárny seriál Ikony predstaví napríklad diela Ivana Matušíka, autora obchodného domu Prior a hotela Kyjev, Štefana Svetka, jedného zo spoluautorov budovy Slovenského rozhlasu, Ferdinanda Milučkého, autora bratislavského krematória aj Domu umenia v Piešťanoch, a Dušana Kuzmu, autora pamätníka SNP v Banskej Bystrici. Z architektiek to je napríklad Viera Mecková. „Každý diel natočil iný režisér ako samostatné autorské dielo a celý seriál tak prezentuje aj talent mladej generácie režisérov dokumentaristov,“ poznamenáva producent série Juraj Krasnohorský zo spoločnosti Artichoke. Medzi mladými režisérmi sú napríklad Barbora Sliepková, Dorota Vlnová, Daniel Svoreň, Kristína Leidenfrostová. V televíznej premiére uvedie RTVS film Marka Škopa Nech je svetlo (po skončení priameho prenosu odovzdávania filmových cien Slnko v sieti) a do septembrového programu zaradila aj seriálovú verziu dokumentu Afrika na Pionieri cestovateľa a dobrodruha Mareka Slobodníka. V novembri na divákov čakajú Amnestie Jonáša Karáska aj trojdielna miniséria Herec režiséra Petra Bebjaka.

jj

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.