Ji.hlava opäť aj slovenská

Slovenské filmové novinky aj snímky zo 60. rokov ponúkne 23. ročník Medzinárodného filmového festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava, ktorý potrvá od 24. do 29. 10. Vo výbere súťaže Česká radosť, kde bude o víťazovi rozhodovať aj spisovateľka Monika Kompaníková, sa ocitli dva slovenské politické dokumenty. Film Skutok sa stal Barbory Berezňákovej sa vracia do 90. rokov k únosu prezidentovho syna. Ukradnutý štát Zuzany Piussi sa na pozadí vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice snaží odkrývať prepojenia mafie a rôznych záujmových skupín so štátom. Sekcia uvedie aj koprodukčný kreatívny dokument Johany Ožvold The Sound Is Innocent o histórii elektronickej hudby. A v Jihlave sa takisto predstaví celovečerný režijný debut Viery Čákanyovej FREM, ktorý sa premietne nielen v súťaži Česká radosť, ale i v sekcii Prvé svetlá.

Jaro Vojtek nakrúcal štyri roky dokument Raj na zemi, ktorý vybrali organizátori festivalu do súťažnej sekcie Medzi morami. Vojtek vypovedá vo svojej novinke o osobnosti novinára a fotografa Andreja Bána a zároveň o oblastiach sveta, ktoré poznačili vojnové konflikty. V rovnakej sekcii sa ocitol aj dokument Volanie, ktorý nakrútil Erik Praus v pravoslávnom kláštore Počajivská lavra na Ukrajine.

Zvláštne uvedenie čaká na festivale viac než päťhodinovú esej Karla Vachka Komunizmus a sieť alebo Koniec zastupiteľskej demokracie, ktorá vznikla v slovenskej koprodukcii. Ďalší koprodukčný dokument Jiří Suchý (r. Olga Sommerová) figuruje v sekcii Dokument ČT. A talentovanú slovenskú režisérku Máriu Rumanová, ktorá v septembri zomrela, si MFDF Ji.hlava uctí projekciou jej snímky Hotel Úsvit.

Na festivale premietnu aj výber z 2-DVD Slovenský dokumentárny film 60, ktoré vydal SFÚ. Z prvého disku uvedú Vodu a prácu Martina Slivku a Spoveď Pavla Sýkoru. Slivkov film je v rámci nosiča výnimkou. Rudolf Urc a Pavel Branko, ktorí DVD pripravili, sa totiž snažili vybrať na prvý disk najmä menej známe diela. Druhý blok filmov na DVD tvoria trezorové snímky. „Niektoré témy, ktoré omínali vtedajšiu spoločnosť, vystupujú dnes ešte príkrejšie. Veď zakliatych dolín bolo na Slovensku za čias reálneho socializmu menej ako dnes,“ povedal pre Film.sk Pavel Branko s odkazom na Zakliatu dolinu Štefana Kamenického z roku 1968. V Jihlave premietnu aj tituly Fotografovanie obyvateľov domu ( r. D. Trančík), Prišiel k nám Old Shatterhand (r. D. Hanák), Nedokončená kronika (r. R. Urc), Som prekliaty fotograf (r. J. Matula) a Lilli Marlen (r. P. Mihálik).

Viaceré slovenské filmy prídu do Jihlavy uviesť ich tvorcovia a v industry programe festivalu figurujú ďalší hostia zo Slovenska. Napríklad Tomáš Krupa, ktorý sa zúčastní na propagačnom a vzdelávacom projekte Emerging Producers.

mak

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Katarína Krnáčová

Katarína Krnáčová

Spomínate si na kreovanie legislatívy o Audiovizuálnom fonde? Ako prebiehalo?  Legislatíva, ktorá napokon v roku 2008 vyústila do prijatia zákona o Audiovizuálnom fonde, sa postupne formovala vyše osemnásť rokov. Prvý návrh na zriadenie filmového fondu totiž predstavilo profesijné združenie filmárov ešte v roku 1990. Potom vznikol štátny fond kultúry Pro Slovakia a v roku 2002 NR SR schválila prvý zákon o Audiovizuálnom fonde. Ten však po zásahu prezidenta Schustera napokon skončil v parlamentnom archíve. Neskôr ministerstvo kultúry zriadilo grantový program AudioVízia, ktorý bol akýmsi štátnym predskokanom verejnoprávneho AVF. Pred časom som túto prehistóriu spracoval do štúdie pre časopis Kino-Ikon aj s odvolaniami na množstvo dokumentov, ktoré som si počas tých 18 rokov zbieral. V roku 2006 prišiel minister kultúry Marek Maďarič, ktorý dal filmárom zelenú na to, aby pripravili argumenty a podklady pre začlenenie návrhu na vznik AVF do programového vyhlásenia vlády. Mal som to šťastie byť pri tom spolu s Ivanom Králikom, Patrikom Paššom, Marianom Urbanom, Petrom Dubeckým aj s ďalšími priateľmi a kolegami, ktorí potom odborne pripomienkovali aj návrh zákona o AVF. Ten napokon 5. 11. 2008 v parlamente prešiel výraznou väčšinou naprieč politickým spektrom, keď za zákon hlasovalo 122 zo 126 prítomných poslancov. Fond bol na svete a zavŕšil sa tak proces odštátnenia slovenskej kinematografie, ktorý sa začal ešte v roku 1990. Bolo vtedy...

Festivaly, ocenenia, prestíž a predátori

Predovšetkým tvorcovia nezávislých filmov, a zvlášť tých, ktoré nedosahujú celovečernú minutáž, totiž nemajú veľa iných možností, ako získať uznanie a dostať svoje diela k širšiemu publiku, než práve filmové festivaly. Úspech na prestížnych filmových podujatiach môže byť pre ďalšiu tvorbu zásadný aj pre tých a tie, čo tvoria autorské celovečerné filmy, ale na malom domácom trhu, akým je napríklad slovenský, nedokážu osloviť dostatočne širokú divácku verejnosť. Filmové ocenenia im neraz pomáhajú získať nielen prestíž a kredit vo filmárskej obci, ale aj koprodukčných partnerov či finančnú podporu na ďalšiu tvorbu. Lenže to, že po cenách a účasti na festivaloch, je neutíchajúci dopyt, môže podnecovať aj nie práve etické podnikateľské praktiky. Trh s márnivosťou, obchod s „prestížou“ Obchodovanie s túžbou po viditeľnosti a úspechu sa týka prakticky všetkých oblastí verejného života. Na Slovensku začalo kvitnúť už pred viac ako dvoma desaťročiami. Zakaždým stálo na podobnom biznis modeli: obchodníci napríklad nabádali podnikateľov, aby za poplatok zverejňovali informácie o svojich firmách v komerčných registroch a zároveň sa stávali ich (jedinými) odberateľmi, alebo cielili na samoľúbosť verejne činných osôb, umelcov či vedcov, keď im núkali, opäť za poplatok, zaradenie hesla s ich menom napríklad do encyklopédie Who is who na Slovensku. Čo na tom, že encyklopédiu...

Objednávka, experiment, zábava

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Poľnohospodársky film Miliardy kvapiek života, ktorý v normalizačných časoch nakrútil Milan Černák, je formálnym vrcholom objednávkového „žánru“. V prvej polovici 70. rokov minulého storočia vzniklo napriek normalizácii viacero pozoruhodných krátkych filmov. Sú medzi nimi aj širokouhlé farebné snímky nakrútené na štátnu objednávku. Po viacerých „prešľapoch“ z konca 60. rokov – čím myslím až príliš slobodný prístup k spracúvanej látke – mohol režisér Milan Černák, podobne ako viacerí iní tvorcovia, ktorých bolo treba „upratať“, nakrúcať len určitý typ filmov. Takto v roku 1974 vytvoril aj krátky film o zvyšovaní úrody prostredníctvom zavlažovania – Miliardy kvapiek života.  „Nikdy som nerobil poľnohospodárske filmy, ale prišlo obdobie, keď som ,za odmenu‘ dostával robiť filmy len o odpade, poľnohospodárstve a podobne (...) Takže som si povedal, že keď už mám robiť film o poľnohospodárstve, nech je taký, aký ešte nebol!“ povedal Milan Černák v rozhovore pre Film.sk v roku 2022. A skutočne, z vizuálneho hľadiska vytvoril v spolupráci s kameramanom Vladimírom Hollošom a s hlavným technológom kolibských filmových laboratórií Róbertom Hardonyim nevšedné dielko.  Filmový obraz sa v Miliardách kvapiek života podchvíľou rozdeľuje na dve, tri, ba až na deväť geometricky rovnakých častí, v ktorých sa zjavujú, ožívajú, chvejú...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.