Kandidátom na Oscara je Cenzorka, za Česko beží Zátopek

Slovenská filmová a televízna akadémia (SFTA) posiela do oscarového súboja film Petra Kerekesa Cenzorka. V Amerike sa bude uchádzať o sošku, ktorú udeľuje americká Akadémia filmových vied a umení, v kategórii najlepší zahraničný celovečerný film. „Veľmi si vážime odvahu členov SFTA, že vybrali náš film o sile materstva za múrmi ukrajinského väzenia a dokázali podporiť rozrastanie našej kinematografie za mentálne hranice našich lokálnych tém,“ reagovali na národnú nomináciu režisér Peter Kerekes a producent Ivan Ostrochovský. Spoločne sa podpísali aj pod scenár filmu. Práve zaň získala Cenzorka ako prvý slovenský film v ére samostatnosti cenu na festivale v Benátkach – v sekcii Horizonty. Slovenská premiéra filmu, nakrúteného v koprodukcii s Ukrajinou a Českom, bola na festivale Cinematik v Piešťanoch. (Viac o Cenzorke čítajte v recenzii na strane 34.) Kerekesovmu hranému debutu konkurovalo v hlasovaní SFTA päť prihlásených filmov. S výnimkou Muža so zajačími ušami režiséra Martina Šulíka išlo o dokumenty – Na značky! Márie Pinčíkovej, Biela na bielej Viery Čákanyovej, Láska pod kapotou Mira Rema a Ako som sa stala partizánkou Very Lackovej.

Svojho oscarového kandidáta vybralo aj Česko. Do Ameriky posiela životopisnú športovú drámu Zátopek režiséra Davida Ondříčka, ktorá vznikla v koprodukcii so Slovenskom a podieľali sa na nej AZYL Productions a RTVS. Česká akadémia vyberala oscarového kandidáta spomedzi trinástich hraných, dokumentárnych a animovaných filmov. Do prvej trojky v hlasovaní sa dostali (bez poradia) hraný Atlas vtákov režiséra Olma Omerza a animovaný film Myši patria do neba Denisy Grimmovej a Jana Bubeníčka. Oba vznikli takisto v slovenskej koprodukcii: pod prvý sa podpísal Ivan Ostrochovský so spoločnosťou Punkchart Films, pod druhý Marek Jeníček a Tomáš Janísek zo CinemArt.sk.

Užší predvýber zahraničných oscarových kandidátov zverejnia 21. decembra, päticu nominovaných vyhlásia 8. februára a výsledky budú známe 27. marca 2022. Kerekesovi a Ondříčkovi bude v oscarovom súboji konkurovať napríklad držiteľka Zlatej palmy z Cannes Julia Ducournau a jej Titán(Francúzsko). Filmy ocenené v Cannes vyslali na Oscara aj Irán (Asghar Farhadi – Hrdina), Kolumbia (thajský režisér Apichatpong Weerasethakul s medzinárodným projektom Memoria s Tildou Swinton v hlavnej úlohe), Fínsko (Juho Kuosmanen – Kupé č. 6), Rakúsko (Sebastian Meise – Veľká sloboda) či Japonsko. To zastupuje Rjúsuke Hamaguči a film Drajv máj kár. Hamagučiho ocenili tento rok okrem Cannes aj v Berlíne, kde získal s antológiou Koleso šťastia a fantázie Veľkú cenu poroty. Zlatého medveďa si odniesol Radu Jude a snímka Smolný pich aneb pitomý porno, ktorá na Oscaroch zastúpi Rumunsko. Nemecko posiela film Marie Schrader Miluj svojho robota, ocenený v Berlíne za výkon Maren Eggert v hlavnej úlohe.

mak

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.