Prihlásenie Registrácia Predaj / Predplatné

Kino Lumière a digitalizácia

V Kine Lumière 9. júla slávnostne otvorili zdigitalizovanú sálu K1 a pri tej príležitosti uviedli film Kým sa skončí táto noc (1965) za osobnej účasti režiséra Petra Solana a ďalších tvorcov. Vďaka digitalizácii tak má Kino Lumière možnosť zaradiť do svojho programu aj filmy, ktoré sa distribuujú už len na DCP nosičoch. Sála s kapacitou 209 miest má teraz ozvučenie Dolby Surround 7.1 a digitálny projektor s 2D technológiou. V prevádzke, samozrejme, ostávajú aj klasické premietačky na 35 mm film. Digitalizáciu kinosály K1 finančne podporil Audiovizuálny fond.

Slovenský filmový ústav, ktorý prevádzkuje Kino Lumière, začal 22. júla v jeho suterénnych priestoroch so stavebnými úpravami. V rekonštruovaných priestoroch bude vybudované digitalizačné pracovisko SFÚ v rámci národného projektu Digitálna audiovízia, financovaného zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Na tomto pracovisku bude prebiehať digitalizácia a digitálne reštaurovanie audiovizuálnych diel na filmových nosičoch podľa cieľov národného projektu. Stavebné úpravy v suterénnych priestoroch Kina Lumière pre SFÚ vykonáva spoločnosť Trading universal services, s. r. o. Zmluva o diele s týmto dodávateľom bola podpísaná 18. júla 2013 v celkovej sume 949 319,15 eur z rozpočtu národného projektu Digitálna audiovízia ako výsledok rok trvajúceho verejného obstarávania na predmet zákazky „Stavebné úpravy Filmového klubu na Špitálskej ulici č. 4 v Bratislave“.

V druhej fáze pristúpi SFÚ k renovácii priestorov Kina Lumière, na ktorú získal od ministerstva kultúry podporu vo výške 1 580 000 eur v rámci projektu Renovácia a modernizácia filmového klubu Lumière.

jar
 

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Creative Europe Desk Slovensko informuje: Uzávierka výzvy Vývoj minibalíkov európskych projektov

Už 10. septembra má uzávierku výzva CREA-MEDIA-2024-DEVMINISLATE Vývoj minibalíkov európskych projektov. Podpora vývoja súboru 2-3 audiovizuálnych diel je určená pre európske nezávislé produkčné spoločnosti s medzinárodnými skúsenosťami a finančnou kapacitou na vývoj niekoľkých projektov súčasne. Je určená len pre spoločnosti z krajín s nízkou audiovizuálnou kapacitou (vrátane Slovenskej republiky). Do súboru projektov je možné pridať aj jeden krátky film (podpora nových talentov). Žiadajúca spoločnosť musí preukázať, že v predchádzajúcom období produkovala ako väčšinový producent 1 dielo, ktoré bolo komerčne distribuované v najmenej 3 krajinách iných ako krajina pôvodu. Prípustné projekty sú hrané, dokumentárne a animované diela, určené pre distribúciu v kinách, v TV, alebo na digitálnych platformách, podpora je vo forme fixnej sumy a  vypočíta sa automaticky: animovaný film  55 000 eur, seriál 60 000 eur, dokumentárny film 30 000 eur, seriál 35 000 eur, hraný film45 000 eur (rozpočet do 5 mil. eur), 60 000 eur (rozpočet nad 5 mil. eur).
Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.