Klasické filmy v zahraničí

V októbri sa uskutoční niekoľko prezentácií klasických filmov zo zbierok Národného filmového archív SFÚ na prestížnych zahraničných podujatiach. Jedným z nich bude festival Lumière v Lyone vo Francúzsku (12. – 20. 10.). Súčasťou jeho programu bude svetová premiéra digitálne reštaurovaného filmu Ľalie poľné, ktorý nakrútil Elo Havetta v roku 1972. Projekcie snímky sú naplánované na 16. a 17. 10. 

Slovenské zastúpenie bude mať aj prehliadka partizánskych filmov O partigiano! Pan-European Partisan Film (25. 10. – 4. 12.), ktorá sa uskutoční v Rakúskom filmovom múzeu vo Viedni a čiastočne sa prekrýva s festivalom Viennale. Do tematického výberu prehliadky sa dostali dve diela zo zlatého fondu slovenskej kinematografie: Zvony pre bosých (1965) v réžii Stanislava Barabáša a Kapitán Dabač (1959) Paľa Bielika. Prvé z nich bude mať dve novembrové projekcie (3. a 28. 11.), druhý titul sa premietne len raz, a to už 29. 10. Do programu zostavovatelia zaradili napríklad aj filmy Andrzeja Wajdu, Elema Klimova, Reného Clémenta, Roberta Rosselliniho či Costu-Gavrasa. V rámci prehliadky bude mať 4. 12. prednášku riaditeľ Národného kinematografického centra SFÚ Rastislav Steranka.

Na prelome októbra a novembra sa uskutoční festival DOK Leipzig (28. 10. – 3. 11.) v Nemecku, ktorý uvedie päť krátkych slovenských dokumentov zo 60. rokov. Pôjde o digitálne reštaurované filmy Chlapi z Gaderskej doliny (r. L. Kudelka), Spoveď (r. P. Sýkora), Voda a práca (r. M. Slivka), Ruky (r. J. Zachar) a Fotografovanie obyvateľov domu (r. D. Trančík). Všetky sa nachádzajú i na DVD Slovenský dokumentárny film 60, ktoré nedávno vydal SFÚ a v Lipsku sa uskutoční aj jeho prezentácia. Ako konštatuje Tomáš Hudák z NKC SFÚ, ktorý sa na podujatí zúčastní, festival v Lipsku sa stal v 60. rokoch dôležitým miestom, kde sa mohla pred zahraničným publikom odprezentovať aj československá dokumentárna tvorba, ktorá sa v tom čase stávala osobnejšou, kritickejšou, formálne inovatívnejšou, čo potvrdzuje aj výber piatich titulov pre aktuálny ročník DOK Leipzig.

dan

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Katarína Krnáčová

Katarína Krnáčová

Spomínate si na kreovanie legislatívy o Audiovizuálnom fonde? Ako prebiehalo?  Legislatíva, ktorá napokon v roku 2008 vyústila do prijatia zákona o Audiovizuálnom fonde, sa postupne formovala vyše osemnásť rokov. Prvý návrh na zriadenie filmového fondu totiž predstavilo profesijné združenie filmárov ešte v roku 1990. Potom vznikol štátny fond kultúry Pro Slovakia a v roku 2002 NR SR schválila prvý zákon o Audiovizuálnom fonde. Ten však po zásahu prezidenta Schustera napokon skončil v parlamentnom archíve. Neskôr ministerstvo kultúry zriadilo grantový program AudioVízia, ktorý bol akýmsi štátnym predskokanom verejnoprávneho AVF. Pred časom som túto prehistóriu spracoval do štúdie pre časopis Kino-Ikon aj s odvolaniami na množstvo dokumentov, ktoré som si počas tých 18 rokov zbieral. V roku 2006 prišiel minister kultúry Marek Maďarič, ktorý dal filmárom zelenú na to, aby pripravili argumenty a podklady pre začlenenie návrhu na vznik AVF do programového vyhlásenia vlády. Mal som to šťastie byť pri tom spolu s Ivanom Králikom, Patrikom Paššom, Marianom Urbanom, Petrom Dubeckým aj s ďalšími priateľmi a kolegami, ktorí potom odborne pripomienkovali aj návrh zákona o AVF. Ten napokon 5. 11. 2008 v parlamente prešiel výraznou väčšinou naprieč politickým spektrom, keď za zákon hlasovalo 122 zo 126 prítomných poslancov. Fond bol na svete a zavŕšil sa tak proces odštátnenia slovenskej kinematografie, ktorý sa začal ešte v roku 1990. Bolo vtedy...

Festivaly, ocenenia, prestíž a predátori

Predovšetkým tvorcovia nezávislých filmov, a zvlášť tých, ktoré nedosahujú celovečernú minutáž, totiž nemajú veľa iných možností, ako získať uznanie a dostať svoje diela k širšiemu publiku, než práve filmové festivaly. Úspech na prestížnych filmových podujatiach môže byť pre ďalšiu tvorbu zásadný aj pre tých a tie, čo tvoria autorské celovečerné filmy, ale na malom domácom trhu, akým je napríklad slovenský, nedokážu osloviť dostatočne širokú divácku verejnosť. Filmové ocenenia im neraz pomáhajú získať nielen prestíž a kredit vo filmárskej obci, ale aj koprodukčných partnerov či finančnú podporu na ďalšiu tvorbu. Lenže to, že po cenách a účasti na festivaloch, je neutíchajúci dopyt, môže podnecovať aj nie práve etické podnikateľské praktiky. Trh s márnivosťou, obchod s „prestížou“ Obchodovanie s túžbou po viditeľnosti a úspechu sa týka prakticky všetkých oblastí verejného života. Na Slovensku začalo kvitnúť už pred viac ako dvoma desaťročiami. Zakaždým stálo na podobnom biznis modeli: obchodníci napríklad nabádali podnikateľov, aby za poplatok zverejňovali informácie o svojich firmách v komerčných registroch a zároveň sa stávali ich (jedinými) odberateľmi, alebo cielili na samoľúbosť verejne činných osôb, umelcov či vedcov, keď im núkali, opäť za poplatok, zaradenie hesla s ich menom napríklad do encyklopédie Who is who na Slovensku. Čo na tom, že encyklopédiu...

Objednávka, experiment, zábava

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Poľnohospodársky film Miliardy kvapiek života, ktorý v normalizačných časoch nakrútil Milan Černák, je formálnym vrcholom objednávkového „žánru“. V prvej polovici 70. rokov minulého storočia vzniklo napriek normalizácii viacero pozoruhodných krátkych filmov. Sú medzi nimi aj širokouhlé farebné snímky nakrútené na štátnu objednávku. Po viacerých „prešľapoch“ z konca 60. rokov – čím myslím až príliš slobodný prístup k spracúvanej látke – mohol režisér Milan Černák, podobne ako viacerí iní tvorcovia, ktorých bolo treba „upratať“, nakrúcať len určitý typ filmov. Takto v roku 1974 vytvoril aj krátky film o zvyšovaní úrody prostredníctvom zavlažovania – Miliardy kvapiek života.  „Nikdy som nerobil poľnohospodárske filmy, ale prišlo obdobie, keď som ,za odmenu‘ dostával robiť filmy len o odpade, poľnohospodárstve a podobne (...) Takže som si povedal, že keď už mám robiť film o poľnohospodárstve, nech je taký, aký ešte nebol!“ povedal Milan Černák v rozhovore pre Film.sk v roku 2022. A skutočne, z vizuálneho hľadiska vytvoril v spolupráci s kameramanom Vladimírom Hollošom a s hlavným technológom kolibských filmových laboratórií Róbertom Hardonyim nevšedné dielko.  Filmový obraz sa v Miliardách kvapiek života podchvíľou rozdeľuje na dve, tri, ba až na deväť geometricky rovnakých častí, v ktorých sa zjavujú, ožívajú, chvejú...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.