Kongres FIAF v Skopje

Vo filmovom archíve Kinoteka na Makedonija v Skopje sa od 4. do 10. mája konal 70. kongres Medzinárodnej federácie filmových archívov (FIAF). Témou sympózia, premietaných filmov aj sprievodných podujatí bolo obdobie prvej svetovej vojny. Časť príspevkov sa zameriavala na „odľahlejšie“ udalosti východného frontu (Balkán) či na súdobú Mexickú revolúciu. Zdôrazňovala sa pritom cenná práca vojnových kameramanov. Filmový materiál sa stal etablovaným materiálom pre historický výskum, skladajú sa zachované filmové fragmenty, ktoré nie sú dokumentačne zaradené a už to si vyžaduje samostatný výskum, nehovoriac o citlivom vnímaní propagandistických tendencií niektorých diel. Na kongrese sa premietali zreštaurované snímky z jednotlivých archívov FIAF. Medzi nimi aj titul Nerves (r. R. Reinert, 1919), ktorý vznikol v počiatočnom období nemeckého expresionistického filmu a ako jeden z mála ukazuje nielen metaforicky, ale aj priamo vzťah temných stránok duše a šialenstva vojnových udalostí. Osobitnou kapitolou bola prezentácia tvorby bratov Janakiho a Miltona Manakiovcov, prvých kameramanov na Balkáne.

Súčasťou podujatia bolo aj fórum na tému ako kombinovať uchovávanie audiovizuálneho dedičstva na analógových kópiách a digitálnych kópiách, a predovšetkým ako čo najadekvátnejšie zachovať pre ďalšie generácie vedomosti o správaní sa analógového záznamu. Pri prezentácii činností dokumentačnej komisie FIAF bol v rám­ci príkladov informačných systémov v krátkosti prezentovaný a pozitívne zhodnotený aj projekt SFÚ – informačný systém SK CINEMA.

Najemotívnejším momentom kongresu sa stalo zvolenie Vladimíra Opělu za čestného člena FIAF. Tejto pocty sa dostalo len najväčším osobnostiam v histórii filmového archivárstva. Opěla je legendou nielen československého (a následne českého) archivárstva, ale v rámci FIAF pomohol i mnohým archívom z bývalého východného bloku – vrátane archívu Kinoteka na Makedonija.

Richard Šteinhübel ( pracovník oddelenia filmového archívu SFÚ )

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.