Krátke, animované, slovenské – do kín ide Kovbojsko

Keď na žilinskej Fest Anči získa slovenský „animák“ D Award, znamená to preň otvorené dvere do kinodistribúcie. Naposledy sme tak na plátne mohli vidieť snímku Veroniky Kocourkovej Ako vzniká tornádo, ktorá cenu vyhrala v roku 2014 a na konci toho istého roku ju začali premietať ako predfilm k nórskemu rodinnému titulu Magické striebro – hľadanie kúzelného rohu (r. Arne Lindtner Næss). „Udelením tohto ocenenia chceme podporiť mladých tvorcov a pomôcť propagácii ich krátkych animovaných filmov,“ uviedla vtedy Eva Ujlakyová z distribučnej spoločnosti Film Europe. Tá teraz dostáva do kín vlaňajšieho nositeľa Anča D Award – film Kovbojsko Dávida Štumpfa. „Podľa pravidiel divokého západu má byť každý zlodej potrestaný. Ale keď sa šerifovi pokazí kôň, je ťažké predvídať, či spravodlivosť ostane spravodlivosťou,“ tak znie stručná anotácia päťminútovej snímky, ktorá sa bude v kinách premietať od 12. mája pred francúzskym celovečerným titulom Ďaleko od ľudí (r. David Oelhoff en). Dávid Štumpf je bývalý študent Ateliéru animovanej tvorby FTF VŠMU v Bratislave, v súčasnosti poslucháč Katedry animovanej tvorby FAMU v Prahe. Podieľa sa aj na animácii a kompozitingu seriálu Drobci (r. Vanda Raýmanová a Michal Struss) a spolu s Michaelou Mihályiovou pracuje na krátkom animovanom filme Koniec, v ktorom sa „z biblickej legendy o Noemovej arche stane ironické rozprávanie o fungovaní sveta“. Mimochodom, od 3. do 5. mája sa v rámci festivalu Anifilm v Třeboni uskutoční podujatie Visegrad Animation Forum, kde sa bude projekt Koniec prezentovať v kategórii krátkych filmov a tvorcovia sa tak budú zároveň uchádzať o fi nančnú podporu 2 000 eur na ďalší vývoj.

dan

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.