Libuše Šafránková (7. 6. 1953 – 9. 6. 2021)

Pri vyslovení mena českej herečky Libuše Šafránkovej sa mnohým v prvom momente vybaví najmä filmová Popoluška z obľúbenej rozprávky režiséra Václava Vorlíčka (1973). S jej menom je však spojených viacero ikonických filmových a televíznych úloh. Prvou v rade bola Barunka v televíznej Babičke (r. Antonín Moskalyk, 1971). Patrila medzi ne i malá morská víla v Kachyňovom spracovaní Andersenovej rozprávky (1976). Rovnako ako vodnícke dievča na vydaj v bláznivej komédii Jak utopit Dr. Mráčka… (1974) či kráska z rozprávky Princ a Večernice (1978), v ktorej hrala s Jurajom Ďurdiakom, obe v réžii Václava Vorlíčka. So Šafránkovou počítal aj do hlavnej úlohy seriálu Arabela (1980). Nakoniec iba prepožičala hlas Slovenke Jane Nagyovej. Garde sa obrátilo, keď Nagyová nahovorila Marušku, ktorú Šafránková stvárnila v slovensko-nemeckej koprodukčnej rozprávke Soľ nad zlato (1982) režiséra Martina Hollého. Účinkovala aj v jeho televíznom projekte na motívy poviedok Egona Erwina Kischa (1986).

Libuše Šafránková začínala kariéru na doskách vyhláseného pražského divadla Za bránou. Prišla doň s prvými skúsenosťami zo Štátneho divadla v Brne priamo z brnianskeho konzervatória. V divadle, ktoré komunisti zavreli, stihla iba poslednú sezónu a jej domovskou scénou sa na dve desaťročia stal Činoherný klub. Tu spolupracovala aj s režisérom Jiřím Menzelom, ktorý herečku neskôr obsadil do niekoľkých filmov vrátane komédií Slavnosti sneženek (1983) a Vesničko má středisková (1985). Vo svojej prvej snímke nominovanej na Oscara stvárnila vynaliezavú manželku žiarlivca v podaní Petra Čepka. Spolupracovala s ním často i v divadle a považovala ho za ideálneho hereckého partnera. Rovnako ako manžela Josefa Abrháma. Činoherný klub, v ktorom sa zoznámili, opustili spoločne v roku 1992 a Šafránková sa na dve sezóny stala členkou činohry pražského Národného divadla. Jej herecký súlad s Abrhámom využil režisér Matej Mináč v príbehu o záchrane židovských detí Všetci moji blízki (1999), tandem Ladislav Smoljak a Zdeněk Svěrák zase stavil vo filme Vrchní, prchni! (1980) na ich komediálny talent a oboch obsadil aj do komédie Jára Cimrman ležící, spící(1983). Hereckou partnerkou Zdeňka Svěráka bola Šafránková vo filmoch jeho syna Jana Obecná škola (1991) a Kolja(1996), za ktorý získala k oscarovej radosti aj Českého leva. Nomináciu na Leva jej priniesli Báječná léta pod psa (1997) v réžii Petra Nikolaeva. 

Herečka, ktorá zomrela dva dni po svojich 68. narodeninách, spolupracovala okrem už spomínaných aj s ďalšími slovenskými filmármi. Nechýbala medzi mnohými zvučnými menami, ktoré Igor Ciel obsadil do výpravného seriálu Vivat Beňovský! (1982). Bola jednou z protagonistiek televízneho filmu Pasca (1981) v réžii Stanislava Párnického a diváci ju videli aj v Triptychu o láske (1980) v réžii Miloslava Luthera. Jednou z posledných filmových úloh Libuše Šafránkovej bola babička malého hrdinu vo filme Rukojemník (2014) režiséra Juraja Nvotu, kde bol jej hereckým partnerom Milan Lasica.   

mak

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.