Maďarskí filmoví a divadelní študenti bránia autonómiu univerzity

Študenti Univerzity divadelných a filmových umení v Budapešti (SZFE) vedú už niekoľko týždňov intenzívny protest, ktorý je jedným z najväčších prejavov nesúhlasu s konaním vládnej strany Fidesz. Kauza SZFE sa začala ešte v lete tohto roka, keď vláda Viktora Orbána zmenila zákon o vysokých školách a viaceré inštitúcie zverila do rúk tzv. nadácií. Tie majú zverené inštitúcie kontrolovať a prostredníctvom dozorných rád vymenovaných vládou aj riadiť. Týmto krokom boli demokraticky zvolené senáty pripravené prakticky o všetky relevantné právomoci. Na čelo SZFE sa dostali sympatizanti vládnej strany, zväčša z úplne iného prostredia, než je umenie a kultúra. To vyvolalo vlnu odporu medzi študentmi aj pedagógmi, ktorí buď dali hneď výpoveď, ako napríklad režisérka Ildikó Enyedi, alebo vstúpili do štrajku. Poslucháči umeleckej školy s viac ako 150-ročnou históriou sa v škole v septembri zabarikádovali a rozhodli sa ju nevydať do rúk novej dozornej rady. Na jej čele je Attila Vidnyánszky, riaditeľ Maďarského národného divadla a spriaznenec maďarského premiéra, podľa ktorého by sa škola mala viac otvoriť kresťansko-národným ideám. V priebehu niekoľkých mesiacov zorganizovali študenti viacero demonštrácii a podujatí. Naposledy to urobili 23. októbra na výročie maďarskej revolúcie z roku 1956, keď ich v uliciach Budapešti podporila aj verejnosť a protestovalo tam asi 10-tisíc ľudí. Študentskú iniciatívu na obranu autonómie svojej alma mater pred politickými vplyvmi podporili aj viaceré známe osobnosti z domácej umeleckej scény a významné inštitúcie; list vyjadrujúci podporu im adresovali aj slovenskí umelci maďarskej národnosti. Formou listu ich podporili aj svetoví umelci, ako herečky Cate Blanchett, Helen Mirren, režiséri Peter Brook, Paweł Pawlikowski, Stephen Frears, Stephen Daldry a mnohí ďalší.

(Po uzávierke čísla došlo v rámci protiepidemických opatrení v Maďarsku k uzavretiu vysokých škôl.  poz. red.)

zs

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.