Mari Törőcsik (23. 11. 1935 – 16. 4. 2021)

Jedna z najznámejších maďarských filmových a divadelných herečiek Mari Törőcsik, ktorá nakrúcala s režisérmi ako Zoltán Fábri, Miklós Jancsó, Károly Makk, Gyula Maár, István Szabó či s režisérkou Mártou Mészáros, zomrela 16. apríla vo veku 85 rokov. Na konte mala desiatky filmových a televíznych titulov. Ešte ako poslucháčka herectva debutovala vo Fábriho snímke Kolotoč (1956), ktorú vybrali do hlavnej súťaže festivalu v Cannes a patrila k prvým maďarským snímkam, ktoré zaznamenali po vojne medzinárodný ohlas. O dva roky neskôr ju mohli diváci vidieť po boku Karola Machatu v hlavnej úlohe komédie Dáždnik svätého Petra (r. Frigyes Bán, Vladislav Pavlovič, 1958), prvej slovenskej koprodukčnej snímky. Nakrúcala sa v slovenskej aj maďarskej verzii zároveň. V tom istom roku účinkovala vo Fábriho snímke Slúžka, ktorá opäť súťažila v Cannes. S Fábrim natočila aj adaptáciu populárnej knihy pre mládež Chlapci z Pavlovskej ulice (1969), ktorá získala prvú maďarskú oscarovú nomináciu v kategórii zahraničných filmov. Druhú nomináciu získalo Maďarsko s Mačacou hrou (r. Károly Makk, 1974). Aj v nej účinkovala. S Makkom predtým natočila Dni čakania (1971). Z Cannes si za ne odniesla zvláštne uznanie. Úlohou v historickej dráme Kde ste, pani Déryová?(1976) si v Cannes vyslúžila cenu pre najlepšiu herečku. Film režíroval jej tretí manžel Gyula Maár, s ktorým nakrútila viacero snímok. Celkovo sa v Cannes uchádzalo o Zlatú palmu minimálne desať filmov s Mari Törőcsik. Niekoľkokrát navštívila festival v Karlových Varoch, kde získala ceny za filmy Vetroplach (r. Mihály Szemes, Miklós Markos, 1959) a Mŕtvy kraj (r. István Gaál, 1972). Na festivale Art Film v Trenčianskych Tepliciach jej v roku 1998 udelili cenu Hercova misia. V roku 1990 účinkovala v Sonatíne pre páva (1990), ktorú s ňou pre Maďarskú televíziu nakrútil slovenský režisér Igor Ciel. Neskôr na prácu s ním rada spomínala. „Po piatich minútach som vedela, že spolupracujem s vynikajúcim režisérom,“ citoval jej slová vo svojej diplomovej práci o Cielovi Ladislav Széplaki. „Nikdy som nemala rada brakových režisérov, radšej som prepadla s dobrým, ako bola úspešná so slabým.“

mak, jj

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.