MFDF Ji.hlava sa presunie do digitálneho azylu a potrvá dlhšie

„Slovenské produkcie a koprodukcie na festivale určite budú – tento rok pravdepodobne aj v hlavnej súťaži Opus Bonum. Program však zverejníme až 14. októbra. Jeden film už môžeme odhaliť –  Jak Bůh hledal Karla od dvojice Remunda – Klusák je česko-poľsko-slovenskou koprodukciou,“ reagoval na otázku Film.sk o zastúpení slovenských titulov na 24. MFDF Ji.hlava René Kubášek z organizačného tímu festivalu. Podľa neho má festival aj niekoľko potvrdených hostí zo Slovenska. Festival sleduje dianie spojené s pandémiou. „Riadime sa heslom ‚bezpečne, ale bez panikyʻ; v každom prípade bude festival sprevádzať množstvo opatrení. Očakávame menej zahraničných hostí, časť industry programu sme presunuli online. Museli sme sa pripraviť aj technicky – posilnili sme pripojenia v kinách, budú pripravené na pofilmové diskusie s hosťami na diaľku, niektoré akcie budeme streamovať,“ dodal Kubášek ešte začiatkom októbra. V súlade s nariadeniami vlády plánovala Ji.hlava obmedziť alebo zrušiť spoločenské akcie. „Festival bude tento rok o filmoch viac než kedykoľvek v minulosti,“ povedal Kubášek. Dodal, že Ji.hlava, ak si to naradenia vynútia, je pripravená aj na čisto online verziu bez fyzickej účasti tvorcov a divákov. „Dúfam však, že tento krajný variant nenastane,“ uzavrel Kubášek začiatkom októbra. Už 8. októbra však nové nariadenia prinútili festival, aby sa presunul, slovami riaditeľa festivalu Mareka Hovorku do digitálneho azylu. „Vždy sme dávali prednosť fyzickému festivalu. Filmové projekcie v kinách, spoločné diskusie a stretávanie sa sú pre nás základnou inšpiráciou. Ale tento rok je všetko inak a my to rešpektujeme. Preto chceme využiť zatvorenie kín ako príležitosť a výzvu. Chystáme plnohodnotný filmový program aj výnimočné desiate Inšpiračné fórum,“ uviedol Hovorka. V online verzii budú filmy zverejňovať postupne a prístupné budú vždy 7 dní, preto sa jeho trvanie predĺži až do 8. novembra. Začne sa 27. októbra. 

Pandémia sa dostala aj do festivalového programu a venuje sa jej viacero filmov. Premietať sa bude napríklad novinka čínskeho umelca Aj Wej-weja Coronation, zachytávajúca izoláciu Wu-chanu začiatkom roka. Reflexiu izolácie a ukážku, ako sa vyrovnať s krízou, ponúkne rumunské pásmo Cesta okolo domova za 60 dní a koronavírusu sa venuje aj španielska snímka Interregnum

mak

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.