MFDF Ji.hlava sa presunie do digitálneho azylu a potrvá dlhšie

„Slovenské produkcie a koprodukcie na festivale určite budú – tento rok pravdepodobne aj v hlavnej súťaži Opus Bonum. Program však zverejníme až 14. októbra. Jeden film už môžeme odhaliť –  Jak Bůh hledal Karla od dvojice Remunda – Klusák je česko-poľsko-slovenskou koprodukciou,“ reagoval na otázku Film.sk o zastúpení slovenských titulov na 24. MFDF Ji.hlava René Kubášek z organizačného tímu festivalu. Podľa neho má festival aj niekoľko potvrdených hostí zo Slovenska. Festival sleduje dianie spojené s pandémiou. „Riadime sa heslom ‚bezpečne, ale bez panikyʻ; v každom prípade bude festival sprevádzať množstvo opatrení. Očakávame menej zahraničných hostí, časť industry programu sme presunuli online. Museli sme sa pripraviť aj technicky – posilnili sme pripojenia v kinách, budú pripravené na pofilmové diskusie s hosťami na diaľku, niektoré akcie budeme streamovať,“ dodal Kubášek ešte začiatkom októbra. V súlade s nariadeniami vlády plánovala Ji.hlava obmedziť alebo zrušiť spoločenské akcie. „Festival bude tento rok o filmoch viac než kedykoľvek v minulosti,“ povedal Kubášek. Dodal, že Ji.hlava, ak si to naradenia vynútia, je pripravená aj na čisto online verziu bez fyzickej účasti tvorcov a divákov. „Dúfam však, že tento krajný variant nenastane,“ uzavrel Kubášek začiatkom októbra. Už 8. októbra však nové nariadenia prinútili festival, aby sa presunul, slovami riaditeľa festivalu Mareka Hovorku do digitálneho azylu. „Vždy sme dávali prednosť fyzickému festivalu. Filmové projekcie v kinách, spoločné diskusie a stretávanie sa sú pre nás základnou inšpiráciou. Ale tento rok je všetko inak a my to rešpektujeme. Preto chceme využiť zatvorenie kín ako príležitosť a výzvu. Chystáme plnohodnotný filmový program aj výnimočné desiate Inšpiračné fórum,“ uviedol Hovorka. V online verzii budú filmy zverejňovať postupne a prístupné budú vždy 7 dní, preto sa jeho trvanie predĺži až do 8. novembra. Začne sa 27. októbra. 

Pandémia sa dostala aj do festivalového programu a venuje sa jej viacero filmov. Premietať sa bude napríklad novinka čínskeho umelca Aj Wej-weja Coronation, zachytávajúca izoláciu Wu-chanu začiatkom roka. Reflexiu izolácie a ukážku, ako sa vyrovnať s krízou, ponúkne rumunské pásmo Cesta okolo domova za 60 dní a koronavírusu sa venuje aj španielska snímka Interregnum

mak

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Katarína Krnáčová

Katarína Krnáčová

Spomínate si na kreovanie legislatívy o Audiovizuálnom fonde? Ako prebiehalo?  Legislatíva, ktorá napokon v roku 2008 vyústila do prijatia zákona o Audiovizuálnom fonde, sa postupne formovala vyše osemnásť rokov. Prvý návrh na zriadenie filmového fondu totiž predstavilo profesijné združenie filmárov ešte v roku 1990. Potom vznikol štátny fond kultúry Pro Slovakia a v roku 2002 NR SR schválila prvý zákon o Audiovizuálnom fonde. Ten však po zásahu prezidenta Schustera napokon skončil v parlamentnom archíve. Neskôr ministerstvo kultúry zriadilo grantový program AudioVízia, ktorý bol akýmsi štátnym predskokanom verejnoprávneho AVF. Pred časom som túto prehistóriu spracoval do štúdie pre časopis Kino-Ikon aj s odvolaniami na množstvo dokumentov, ktoré som si počas tých 18 rokov zbieral. V roku 2006 prišiel minister kultúry Marek Maďarič, ktorý dal filmárom zelenú na to, aby pripravili argumenty a podklady pre začlenenie návrhu na vznik AVF do programového vyhlásenia vlády. Mal som to šťastie byť pri tom spolu s Ivanom Králikom, Patrikom Paššom, Marianom Urbanom, Petrom Dubeckým aj s ďalšími priateľmi a kolegami, ktorí potom odborne pripomienkovali aj návrh zákona o AVF. Ten napokon 5. 11. 2008 v parlamente prešiel výraznou väčšinou naprieč politickým spektrom, keď za zákon hlasovalo 122 zo 126 prítomných poslancov. Fond bol na svete a zavŕšil sa tak proces odštátnenia slovenskej kinematografie, ktorý sa začal ešte v roku 1990. Bolo vtedy...

Festivaly, ocenenia, prestíž a predátori

Predovšetkým tvorcovia nezávislých filmov, a zvlášť tých, ktoré nedosahujú celovečernú minutáž, totiž nemajú veľa iných možností, ako získať uznanie a dostať svoje diela k širšiemu publiku, než práve filmové festivaly. Úspech na prestížnych filmových podujatiach môže byť pre ďalšiu tvorbu zásadný aj pre tých a tie, čo tvoria autorské celovečerné filmy, ale na malom domácom trhu, akým je napríklad slovenský, nedokážu osloviť dostatočne širokú divácku verejnosť. Filmové ocenenia im neraz pomáhajú získať nielen prestíž a kredit vo filmárskej obci, ale aj koprodukčných partnerov či finančnú podporu na ďalšiu tvorbu. Lenže to, že po cenách a účasti na festivaloch, je neutíchajúci dopyt, môže podnecovať aj nie práve etické podnikateľské praktiky. Trh s márnivosťou, obchod s „prestížou“ Obchodovanie s túžbou po viditeľnosti a úspechu sa týka prakticky všetkých oblastí verejného života. Na Slovensku začalo kvitnúť už pred viac ako dvoma desaťročiami. Zakaždým stálo na podobnom biznis modeli: obchodníci napríklad nabádali podnikateľov, aby za poplatok zverejňovali informácie o svojich firmách v komerčných registroch a zároveň sa stávali ich (jedinými) odberateľmi, alebo cielili na samoľúbosť verejne činných osôb, umelcov či vedcov, keď im núkali, opäť za poplatok, zaradenie hesla s ich menom napríklad do encyklopédie Who is who na Slovensku. Čo na tom, že encyklopédiu...

Objednávka, experiment, zábava

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Poľnohospodársky film Miliardy kvapiek života, ktorý v normalizačných časoch nakrútil Milan Černák, je formálnym vrcholom objednávkového „žánru“. V prvej polovici 70. rokov minulého storočia vzniklo napriek normalizácii viacero pozoruhodných krátkych filmov. Sú medzi nimi aj širokouhlé farebné snímky nakrútené na štátnu objednávku. Po viacerých „prešľapoch“ z konca 60. rokov – čím myslím až príliš slobodný prístup k spracúvanej látke – mohol režisér Milan Černák, podobne ako viacerí iní tvorcovia, ktorých bolo treba „upratať“, nakrúcať len určitý typ filmov. Takto v roku 1974 vytvoril aj krátky film o zvyšovaní úrody prostredníctvom zavlažovania – Miliardy kvapiek života.  „Nikdy som nerobil poľnohospodárske filmy, ale prišlo obdobie, keď som ,za odmenu‘ dostával robiť filmy len o odpade, poľnohospodárstve a podobne (...) Takže som si povedal, že keď už mám robiť film o poľnohospodárstve, nech je taký, aký ešte nebol!“ povedal Milan Černák v rozhovore pre Film.sk v roku 2022. A skutočne, z vizuálneho hľadiska vytvoril v spolupráci s kameramanom Vladimírom Hollošom a s hlavným technológom kolibských filmových laboratórií Róbertom Hardonyim nevšedné dielko.  Filmový obraz sa v Miliardách kvapiek života podchvíľou rozdeľuje na dve, tri, ba až na deväť geometricky rovnakých častí, v ktorých sa zjavujú, ožívajú, chvejú...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.