MFF Febiofest spoznal na tretí pokus víťazov

Hlavnú cenu Febiofestu spojenú s finančnou prémiou 3 000 eur získal poľský dokumentárny film Moja krajina taká krásna. Sleduje politickú atmosféru v Poľsku, nárast radikalizmu a extrémizmu. Snímku režiséra Grzegorza Paprzyckého uviedli Ozveny Febiofestu, ktoré sa konali od 11. do 14. decembra 2020 v bratislavskom Kine Lumière. Súťažná sekcia V strede Európy, ktorej program tvorili krátke hrané, dokumentárne, animované aj experimentálne snímky zo Slovenska, z Česka, Maďarska, Poľska, Rakúska a Ukrajiny, tak spoznala víťaza po deviatich mesiacoch a na tretí pokus. Febiofest totiž tesne pred jeho začiatkom v marci zrušili protipandemické opatrenia a situácia sa opakovala aj na jeseň v náhradnom termíne. O víťazovi rozhodla porota v zložení Katharina Stumm, programová konzultantka Filmového festivalu Cottbus, Peter Cerovšek, slovinský festivalový dramaturg a kritik, a Fernando Vasquez, portugalský festivalový dramaturg a filmový kritik.

Zvláštne uznanie udelili animovanému filmu o vzťahu otca a dcéry Dcera (r. Daria Kashcheeva)ktorý súčasne získal cenu študentskej poroty. Zvláštne uznanie študentskej poroty si odniesol český hraný film Hranice režiséra Damiána Vondráška s Mariánom Mitašom v hlavnej úlohe. Cenu divákov získal animovaný film Sh_t Happens Michaely Mihályi a Davida Štumpfa, ktorý reprezentuje Slovensko ako národný nominant v boji o nominácie na Oscara vo svojej kategórii. „Keďže ide o mimoriadne aktuálne a kvalitné filmy, rozhodli sme sa, že divákom prinesieme výber víťazných filmov v priebehu budúceho roka. Plánujeme ich uviesť v kine, avšak presný termín aj forma budú závisieť od vývoja pandemickej situácie,” povedala za festival Monika Lošťáková.

red

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.