MFFK Febiofest v slovenských regiónoch

O bratislavskej časti 24. ročníka Medzinárodného festivalu filmových klubov Febiofest, ktorá má najbohatší program, sa dočítate v samostatnom článku v rubrike Kalendárium. Febiofest však v marci a apríli zavíta okrem Bratislavy aj do ďalších desiatich slovenských miest. Začne sa v Košiciach (4. – 6. 3.), kde ho bude hostiť kino Úsmev a centrum Tabačka Kulturfabrik – tamojší program ponúkne napríklad posledný film Andrzeja Wajdu Odrazy, oceňovanú drámu Asghara Farhadiho Klient, ale aj slovenskú koprodukčnú novinku Agnieszky Holland Cez kosti mŕtvych, čerstvo ocenenú Strieborným medveďom – Cenou Alfreda Bauera na Berlinale, alebo stredometrážny dokument Márie Rumanovej Hotel Úsvit. V Trenčíne sa Febiofest zdrží od 9. do 13. 3. (Artkino Metro) a uvedie okrem iného najnovší dokument Zuzany Piussi Český Alláh alebo koprodukčný titul Baba z ľadu v réžii Bohdana Slámu so Zuzanou Kronerovou v hlavnej úlohe. Festival navštívi aj Prešov (12. – 14. 3., FK Pocity), Banskú Bystricu (13. – 16. 3., FK v Múzeu SNP), Trnavu (14. – 16. 3., FK Naoko – kino Hviezda), Levice (15. – 18. 3., kino Junior). V Martine, kde sa bude festival konať od 15. do 20. 3. v kine Strojár, budú môcť diváci vidieť aj dlhometrážnu animovanú prvotinu Viktora Kubala Zbojník Jurko (1976) či posledný film Jana Němca Vlk z Královských Vinohrad. V Poprade (24. – 27. 3., kino Tatran) zase budú môcť diváci vidieť nový dokument Roberta Kirchhoffa Diera v hlave ešte pred jeho distribučnou premiérou. Festival sa uskutoční aj v Kežmarku (20. – 23. 3., kino Iskra) a jeho posledná zastávka na ceste po Slovensku bude v Prievidzi (4. – 7. 4., FK ʼ93). V každom meste predstaví aj ocenené krátke filmy z festivalovej súťaže V strede Európy. Viac informácií nájdete na stránke www.febiofest.sk.

dan 

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.