Miroslav Cipár (1935 – 2021)

Akademický maliar, ilustrátor, grafik, kaligraf a sochár zomrel 8. novembra vo veku 86 rokov. Pole jeho tvorby bolo obdivuhodne široké, film nevynímajúc. „Miroslav Cipár spolupracoval so slovenským animovaným filmom veľmi intenzívne ako výtvarník na filme režiséra Vlastimila Herolda a scenáristu Milana Lasicu Kúzelník a kvetinárka (1986). Vážne i s humorom na to spomína na DVD v televíznom seráli Čarovný svet animovaného filmu (2017),“ povedal pre Film.sk dramaturg a režisér Rudolf Urc, ktorý okrem iného režíroval seriál večerníčkov Rozprávky z nočnej košieľky (1994) s Cipárovými výtvarnými návrhmi. Urc upozornil aj na to, že Cipárovým dielom je i soška Klingsora, hlavná cena festivalu Bienále animácie Bratislava. Po štúdiu grafiky a monumentálnej maľby na VŠVU, kde boli jeho profesormi Dezider Milly, Ladislav Čemický, Vincent Hložník či Peter Matejka, pôsobil Cipár ako výtvarník v slobodnom povolaní. Stál pri zrode viacerých iniciatív a podujatí, k najvýznamnejším patrí Bienále ilustrácií Bratislava, pre ktoré aj vytvoril ikonické logo. Je jedným z troch stoviek Cipárových značiek a logotypov pre inštitúcie a podujatia ako Slovenská národná galéria, Slovenské národné múzeum, Bratislavské hudobné slávnosti či vydavateľstvo Mladé letá. Podobu dal aj prebalom kníh z edície bestsellerov LUK vydavateľstva Tatran. Je autorom ilustrácií k mnohým, nielen detským knihám. Za túto tvorbu získal množstvo ocenení. Miroslav Cipár patril ku kľúčovým aktérom nežnej revolúcie a k zakladateľom hnutia Verejnosť proti násiliu. Šírku a vplyv jeho diela výstižne zhrnula kurátorka dizajnu Viera Kleinová v nekrológu na stránke SNG, keď ho označila za „tvorcu, ktorý kultivoval naše životy a prostredie nenápadne, ale fatálne.“

mak

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.