Na Európske filmové ceny nominovali Pomaľované vtáča aj Šarlatána

Priazeň takmer štvortisícovej akadémie, ktorá rozhoduje o Európskych filmových cenách získali aj výpravná čiernobiela vojnová snímka Pomaľované vtáča (r. Václav Marhoul) a historická dráma Šarlatán (r. Agnieszka Holland). Na oboch sa koprodukčne podieľalo aj Slovensko. Pomaľované vtáčaakadémia nominovala v hlavnej kategórii svojich cien Európsky film roka. Konkurovali mu Chlast (r. Thomas Vinterberg), Berlin Alexanderplatz (r. Burhan Qurbani), Corpus Christi (r. Jan Komasa), Martin Eden (r. Pietro Marcello) a Undine (r. Christian Petzold). Šarlatán bol nominovaný v kategórii réžia, v ktorej sa okrem Agnieszky Holland uchádzali o cenu aj Jan Komasa, Pietro Marcello a Thomas Vinterberg s vyššie spomenutými filmami a tiež François Ozon a Maria Sødahl so snímkami Leto 85 resp. Nádej. S prihliadnutím na časy, ktoré komplikujú cesty filmov k divákom, rozšírila akadémia počet nominovaných v jednotlivých celovečerných kategóriách a v kategórii dokumentov z piatich na šesť. Víťazov 33. ročníka Európskych filmových cien predstavila séria virtuálnych podujatí od 8. do 12. decembra. Pomaľované vtáča, ani Šarlatán nakoniec nezvíťazili. 

Európsku filmovú cenu za najlepší film aj réžiu udelila akadémia snímke o alkoholickom experimente Chlast v réžii Thomasa Vinterberga, ktorý sa spolu s Tobiasom Lindholmom tešil aj z ceny za scenár. Akademici ocenil aj protagonistu Chlastu Madsa Mikkelsena, najlepšou herečkou sa stala Paula Beer za úlohu Undine v rovnomennom mýtickom berlínskom príbehu lásky v réžii Christiana Petzolda. Komédiou roka sa stal Triumf francúzskeho režiséra Emmanuela Courcola o skupine väzňov-divadelníkov, ktorí sa vyberú na turné s Čakaním na Godota. Európskym dokumentom roka je rumunský Colectiv (r. Alexander Nanau).  Požiar rovnomenného bukureštského klubu v ňom spustí lavínu odhalení korupcie v zdravotníctve. Najlepším animovaným filmom je debut francúzskeho ilustrátora a karikaturistu, ktorý si hovorí Aurel. Vo svojej snímke Josep zachytil málo známy osud katalánskeho ilustrátora Josepa Bartolího, ktorý predtým, než sa dostal do Mexika a stal sa milencom Fridy Kahlo, zažil hrôzy koncentračného tábora, kde sa spriatelil s jedným z dozorcov. Cena za krátky film putovala do Švajčiarska, získal ju režisér Lasse Linder s filmom Všetky mačky sú v tme sivé.

mak

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.