Napínaví, desiví, citliví, aj presní. Služobníci zbierajú ceny

Čiernobiela dráma Ivana Ostrochovského o živote v kňazskom seminári v časoch totalitného Československa putuje po svetových festivaloch a zbiera ocenenia. V októbri sa jej ich podarilo získať hneď niekoľko. Na 11. Medzinárodnom filmovom festivale v Odese na Ukrajine (25. 9. – 7. 10.) získali Služobníci zvláštne uznanie poroty v medzinárodnej súťaži za citlivosť, s ktorou je vyrozprávaný tento silný príbeh, a za presnosť, s ktorou spolu fungujú všetky prvky filmu. Ako uznanie tým, ktorí denne bojujú proti útlaku,“ zhodnotila porota. Bronzovú medailu v súťaži európskych celovečerných hraných filmov získala snímka na 10. art/filmovom festivale Alexandra Traunera v Szolnoku v Maďarsku (13. – 18. 10.). Zlatú medailu si z festivalu odniesla slovenská minorita Pomaľované vtáča Václava Marhoula. Cenu získal architekt filmu Jan Vlasák. Cenu Georgea Deleruea za najlepšiu hudbu a zvukový dizajn na 47. Filmovom festivale v Gente v Belgicku (13. – 24. 10.) získali za Služobníkov autori hudby Miroslav Tóth a Cristian Lolea aj tvorca zvukového dizajnu Michal Novinski. „Zlovestná hudba a vysoko nabitý zvukový dizajn podporujú obraz jedinečným a moderným spôsobom, ktorý posúva film za hranice dokonalosti,“ zhodnotila porota. Hlavnú cenu získali Služobníci aj na 13. Festivale filmov zo strednej a východnej Európy CinÉast v Luxembursku (8. – 25. 10.). „Za napínavú a desivú víziu systému, ktorý sa snaží ovládať a riadiť dokonca aj morálku a osobné presvedčenie, a za príbeh v podaní vynikajúceho obsadenia a rozprávaný so zákerným použitím zvuku a strohých čiernobielych vizuálov, primeraných pocitu totality,“ znel verdikt porotcov.Svetovú premiéru mali Služobníci ešte začiatkom roka na Berlinale. Do kín mali prísť na jar, zastavila ich však prvá vlna pandémie, rovnako ako druhá vlna v náhradnom novembrovom termíne.

jj

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.